chrobačik

Braňov pľac
          .. pohľad hráča, trénera a rodiča v jednej osobe

outline Štvrtok - prvý deň jednotlivcov

Prvý deň súťaže jednotlivcov je zvyčajne odrazovým mostíkom do nasledujúcich vážnejších bojov. Kým v prvý deň má ešte každý prijateľného súpera, odteraz bude každý zápas šliapaním cestičky k dobrému umiestneniu. Už od najbližšieho kola čakajú lepší súperi a bude potrebné stupňovať výkony (tak ako sa to juniorom darilo postupne v súťaži družstiev). Jedna výhra už posúva do 32-ky, kde v prípade zvládnutia ďalšieho duelu je už 16-ka, ktorá je jednak pekným miesto sama osebe, ale tu už je aj všetko ďalej možné. Máme niekoľko želiezok v ohni, takže dúfajme, že sa im na tejto ceste podarí preraziť čo najďalej.

V junioroch sú to 3 železá, Ingo aj Samo prešli cez prvý zápas po sústredenom výkone a nenechali nič na náhodu. Mám pocit, že ich výkon má stúpajúcu tendenciu, čo je dobré. Len tak ďalej, teraz treba začať (znova) podávať najlepšie výkony. Sašo prešiel až poveľkom boji a problémy si spôsobil sám. Po vedení 3:0 nechal Slovinca dostať sa do hry a zrazu z toho bola dráma. Tak ako vie Sašo využiť podobné zaváhania u súperov, rovnako často podobné príležitosti ponúka. Podľa môjho názoru zlozvyk spôsobený tým, že v ligovej súťaži, kde je jasným kráľom, si toto mohol vždy bez problémov dovoliť. Ale tu mu lepší súperi nemusia jeho polavenia odpustiť. Ešteže tentokrát to vyšlo, určite by bol sám nešťastný, keby skončil v prvom kole. Dnešní súperi sú u všetkých troch kvalitní, ale prijateľní – asi najlepší je ingov Rus Chernov, Sašo má Švajčiara Webera a Samo Rumuna Costeu, ktorý vyradil nasadeného Holanďana.

Škoda, že sa Kopimu nepodarilo pridať k trojici. Cez Švajčiarsku trojku Vendeho mohol (a mal) prejsť. Ten nebol nijako zvlášť nebezpečný, avšak Tomáš striedal lepšie momenty so slabšími a robil mnoho ľahkých chýb. V prvom sete sa zdalo, že taktovku drží v rukách, po prehre v koncovke však prišiel útlm a začal sa porážať sám. Keď sa zápas zdal stratený a Tomáš sa znovu uvoľnil, bol jednoznačne lepším hráčom. Otočil z 5:9, vyhral set a už som začínal mať pocit, že má na to, aby zápas otočil. Opäť však prišlo pár chybičiek, ktoré pomohli súperovi dostať sa do koncovky, kde bol Tomi znovu príliš zviazaný. V tomto zápase nedodržal niektoré základné návyky – keď som nervózny, robím si pauzy, vydýchavam sa a upriamujem myseľ na správnu techniku a taktiku. U neho bol včera úplne katastrofálny timing úderov, buď sa na ne strašne ponáhľal alebo si loptu nechával príliš padať a hral ju neskoro.

Juniorky sú všetky out a je to škoda, lebo mali zdolateľné súperky. Najmä Mirka a Monika (tá mala súperku vyložene slabú). Mirka má síce pochvalu za bojovnosť, snažila sa zo všetkých síl, ale hlavou to, žiaľ, nezvládla. V zápase, v ktorom súperka nebola nebezpečná a len sa snažila vracať loptičky, urobila príliš veľa chýb. Podobne ako u Kopiho, jej vnímanie bolo chvíľami veľmi zablokované a vtedy sa hromadili ľahké chyby. Monika viedla 2:0 na sety a zápas vyzeral byť jednoznačný. Potom sa nepochopiteľne zasekla a začala robiť chyby a postupne úplne odišla. Ku koncu už bola úplne bezradná, akoby sa počas toho zápasu vystriedali dve celkom odlišné hráčky.

Ďalšie želiezka budú u kadetiek. Táňa aj Emka zvládli svoje zápasy. Avšak, čo sa týka výkonu boli úplne na opačných póloch. Táňa opäť s jedničkou za koncentráciu, bojovnosť aj dodržanie taktickej disciplíny. Dostala obranárku a bol som zvedavý, ako sa s tým vysporiada, keďže jej štýl hry nie je veľmi útočný a sama topspin skôr nehráva. Dobré bolo, že táto holandská obranárka sama neútočila, takže to bolo o trpezlivosti a prinútení súperku urobiť chyby. A v tomto bola jednoznačne lepšia Táňa. Neponáhľala sa, vždy si niekoľkokrát prepinkla a nasledoval kvalitný topspin. Súperka mala takto vúčší problém dostať sa do obranárskeho tempa, okrem úseku v druhom sete, kedy Táňa začala hrať systémom tipspin-pink a to obranárke vyhovovalo. Výborne zvládla koncovku prvých dvoch setov. V druhom navyše nečakane zaradila nové prvky (zmena pinku sendvičom na náraz, otvorenie backhandom), čo bolo veľmi účinné. Od tretieho už úplne ovládla hru a jasne vyhrala. Ešte raz, pochvala. A je škoda, že Táňa topspin nezaraďuje viac aj do hry s útočníčkami. Úloha do ďalších zápasov udržať takýto koncentrovaný a bojovný výkon. Naopak, Emkin výkon bol bezkrvný a chýbala tam lepšia koncentrácia a srdiečko. Z tohto pohľadu mala šťastie, že mala takú slabú súperku (toto bola zatiaľ najslabšia hráčka, akú som na MEJ za posledné roky videl). Emka musí viac ukázať, že chce vyhrať a potom bude aj koncentrácia a celkový výkon lepší. Ale zápas splnil úlohu, Emka sa po pauze v závere družstiev mohla trochu rozohrať a teraz treba podať superkvalitný výkon, lebo čaká súperka z radu najsilnejších. V nasledujúcom kole má najťažšie vylosovanie z našich.

Natália nastúpila na svoj vôbec prvý zápas na MEJ v kariére a škoda, že predtým nemala príležitosť aspoň odohrať mixu (Belgičania neprišli). Takto po týždni čakania na premiéru bolo určite cítiť zápasovú nerozohranosť. Videl som len kúsok, ale mal som pocit, akoby skôr čakala na chyby súperky ako snažiť sa niečo vymyslieť a tvoriť hru. Škoda, ale s Táňou tvoria kvalitnú štvorhru a tam už aj začali prvým víťazstvom. Monika mala zo všetkých najťažšiu súperku. Videl som tiež len kúsok, snažila sa, aj držala krok, ale nakoniec sa prejavilo, že Turkyňa bola herne lepšia, predovšetkým vo forhende, kde bol jej topspin skutočne veľmi dobrý.

Kadeti dostali všetci pomerne dobrých súperov, ale od všetkých sa očakával minimálne vyrovnaný boj. Videl som iba Tibora a Dana a po ich zápasoch mi ich bolo ľúto. Obaja podali bojovný výkon, kde chýbalo k postupu iba málo. Tibor nepremenil mečbol, kde po jeho správne umiestnenom útoku som mal už pocit, že lopta ide za. Padla na čiaru a Tibor pokazil síce trochu nepríjemne skočiacu, ale ľahkú loptu. Škoda najmä začiatku zápasu, kedy nehral takticky správne a hral najmä cez Maďarov backhand, ktorý bol jeho najsilnejší úder. Keď zmenil taktiku a začal hrať cez stred, začal zápas otáčať. Chýbala väčšia dôslednosť v tomto umiestnení, stále nechával dosť často súpera hrať backhand. A tiež v záverečnom sete Maďar už taktiku prečítal, skúsil by som striedať útok cez stred z útokom cez forhand (čo zahral pri mečbole). Navyše, často nesprávne technicky hraný forehand topspin (celou rukou) znamenal pomerne veľa chýb. Škoda toho, Tibi bol blizúčko, ale myslím, že počas celého turnaja nepredvádzal to, čo dokáže (napriek zlepšeniu časom, aj v tomto zápase). Dano tiež bojoval o každú loptu a mrzieť ho musia nevyužité šance v jednom-dvoch setoch, v ktorých viedol, ale prehral v koncovke. To isté v poslednom sete, už sme verili, že vyrovná na 3:3. Niektoré zbytočné chyby z nervozity, avšak hlavný rozdiel bol v tom, že Talian sa snažil mať aspoň nejaký plán, čo chce hrať a čím robiť body. U Dana sa mi to zdalo skôr ako reagovanie na dianie na stole, nejaký jasný zámer nebolo vidieť. Je už vo veku, kedy musí začať hrať s nejakou myšlienkou a taktikou a určitým herným systémom založeným na jeho silných stránkach.
Števa a Davida som nevidel, tak aspoň konštatovanie, že David potešil s nebezpečným Slovincom a je dobré, že sa znovu chytil na záver družstiev a výkon začal mať zas fazónu. Ďalšie želiezko v ohni.

Úloha na dnešný deň pre všetkých – vystupňovať výkony.

Tak do toho !
Braňo (18.07.2014 14:04)
outline Záverečný deň družstiev

V utorok sa už tradične hrali posledné zápasy o umiestnenia a večer vyvrcholil finálovými duelmi. Na mnohých už bola vidieť veľká únava, aj keď pre najlepšie družstvá práve teraz musí vrcholiť koncentrácia a vo finále podajú najlepšie výkony. Ale preto sú najlepší.

U našich to bola neoficiálna súťaž o najlepší kolektív medzi juniormi a kadetkami. Píšem neoficiálna, lebo o ničom takom nikto nehovoril, len zhodou okolností oba najlepšie tímy hrali o 13.-14. miesto.

Svoj pokus začínali juniori, proti Rakúsku s nepríjemným Levenkom a ďalšími dvoma skôr priemernými hráčmi. Naši opäť bez Sama, ktorý dal prednosť oddychu pre bolesti ramena. Príležitosť dostal Kopi, ktorý si chcel vybaviť účty za predchádzajúce prehry s ich jednotkou a dvojkou. Začínal Sašo a jeho výkon predznamenal celý zápas. Bez iskry a proti Levenkovi bez šance. Vyzeralo to, že už sa nedokázal namotivovať po dobrých výkonoch počas predchádzajúcich dní. Je to škoda, aj s ohľadom na rešpekt, čo si určite výsledkami budoval a aj pre udržanie formy pred súťažou družstiev. Ale Sašo vie takéto veci hodiť za hlavu, tak snáď mu to nijako neuškodí. Naopak, Ingova forma sa mi zdá byť stúpajúca, na trojke dokázal byť koncentrovaný a vyhral v pohodlnom tempe. Tomáš sa snažil a boli tam aj nejaké dobré momenty. Avšak celkovo sa mu nepodarilo zbaviť kŕčovitosti, jeho výkonu chýbala ľahkosť, s akou zvykne hrať na turnajoch doma. Čím viac chcel, tým to išlo ťažšie. V jednom momente, keď prehrával 2:0 a 8:3 s Gruenningerom, sa uvoľnil a zrazu bola situácia na stole úplne iná. Po vyrovnaní na 10:10 prišla šanca a Tomáš opäť prepol späť. Treba sa viac uvoľniť a neriešiť veci, keď má pocit, že sa nedarí. A ísť hrať a urobiť si radosť s pingpongom. Ak si hráč verí, že emócie dokáže ovládnuť tak, že neovplyvnia jeho výkon, tak to tak aj skutočne bude. A hovorím to z vlastnej skúsenosti, hoci mi trvalo roky, kým som si to uvedomil (spätne si uvedomujem, aké totálne výpadky vnímania som mával len kvôli neovládnutiu samého seba).

Nasledovali kadetky a kadeti, tie prvé o trináste miesto proti Poľkám a tí druhí proti Fínom o 31. miesto (bohužiaľ, neprehodil som si číslice). Oba tímy zváťazili po boji. U kadetiek dostala Emka oddych a Monika si svoju úlohu výborne ustála, keď s prehľadom vyhrala rozhodujúcu dvojhru a spolu s Táňou aj štvrorhu. Nie je jednoduché naskakovať do rozbehnutého turnaja a Monika toto zvládla veľmi dobre. Druhú dvojhru vyhrala Táňa, ktorá je neskutočná bojovníčka. Napriek únave a odohraniu celého programu družstiev sa dokázala nabudiť aj na posledné zápasy a nedala súperkám zadarmo ani loptičku. Popri jej bodoch je aj obrovský prínos pre morálku družstva.

Kadeti spočiatku pôsobili veľmi skleslo. Budili dojem, že ich vývoj turnaja a predchádzajúce výsledky úplne ubili. Nie je jednoduché udržať hlavu hore, keď sa nedarí, ale inak to nejde. Bez udržania bojovnej nálady to určite nikdy neotočíte, takto máte aspoň šancu. Takíto takmer prehrali aj s Fínmi. Našťastie sa im podarilo prebrať z letargie a s nárastom bojovnosti začali zápas otáčať. Výhry v posledných dvojhrách sú dôležité pre Tibora aj Davida, hlavne pre sebavedomie v súťaži jednotlivcov. Tibor sa v závere súťaže družstiev začal preberať s úvodných slabých výkonov a Davidovi bolo posledné víťazstvo tiež dôležité, aby sa vrátil na víťaznú vlnu zo skupín.

Najlepším tímom sú nakoniec kadetky na 13.mieste, za nimi juniori 14., juniorky 22. a kadeti 31. Hodnotenie nechám na trénerov, nakoniec ja som niektoré postrehy dával počas predchádzajúcich dní a kvalitné zhodnotenie všetkých jednotlivcov by zabralo viac priestoru ako tento krátky príspevok.

Večerné finále priniesli krásne súboje a Francúzsku dominanciu. Francúzi vyhrali tri tituly a vrátili sa na pozície, ktoré minulý rok stratili.
V prvých dvoch finále (kadeti a juniorky) sa presadili druhé nasadené družstvá proti najvyššie nasadeným. Obidve boli francúzske. V ďalších dvoch sa presadili favoriti, aj keď v junioroch Francúzi s veľkou prevahou a v kadetkách Rumunky po tesnom súboji.

Niekoľko postrehov a momentov, ktoré ma zaujali :
- skôr ako zaujímavosť - v troch zo štyroch finále prehrali hráči postavení ako jedničky svojho tímu prvé dvojhry, takže po treťom zápase bol súboj jedničiek vlastne súbojom porazených hráčov. To svedčí o úplnej vyrovnanosti hráčov vo finále, kde o to viac rozhoduje, kto ako zápas zvládne v hlave.
- v kadetoch bol hrdinom finále najmenší hráč Francúz Givone, ktorý bol zjavne najlepšie koncentrovaný a zachoval pokoj a disciplínu počas celého finále. Toto bol rozhodujúci element v porovnaní so správaním favorizovaných Rumunov, ktorí nedokázali (najmä Sipos) udržať nervy na uzde a vybíjal energiu a koncentráciu neustálym komentovaním odohratých loptičiek. Rozhodujúci zápas za stavu 2:2 tak bol súbojom pokojného Francúza a nervóznym Rumunom a tak sa aj vyvíjal. Francúz vyhral ľahko prvý set a viedol počas väčšiny druhého setu. Tam som však začínal mať pocit, že taktovku preberá Rumun a čím ďalej viac zatláča Givona ďalej od stola a ten sa musí skôr brániť tlaku súpera. Druhý set však vyhral tesne Francúz, ale tlak Rumuna pokračoval. V treťom sete dal Rumun šesť prasiatok, z toho päť nechytateľných. Po prvých dvoch ten nepovedal ani jediné slovo (aký rozdiel oproti reakciám Rumuna predtým), až som si hovoril, ako perfektne to zvláda. Po treťom a štvrtom už nevydržal a okomentoval to (hoci bez rozčuľovania). Piate a šieste však ostali opúť bez akéhokoľvek komentára, absolútne držal nervy a koncentráciu. Vyvrcholenie prišlo za stavu 10:9 pre Rumuna (už predtým stratil jeden setbol). Nádherná výmena, v ktorej Givone bol zatlačený do totálnej defenzívy a vrátil niekoľko úderov vysokou obranou aj dvoma backhendovými šlajzmi, zakončená chybou Rumuna do vysokej lopty. Nasledovala ďalšia chyba do „kopca“ a ešte jedna do vysokej obrany Francúza. Tri pokazené kopce po sebe v koncovke setu sa len tak ľahko nevidia.
- v juniorkách sa Francúzky veľmi dobre pripravili na súboj s Nemkami, ktoré boli posledné roky vždy o niečo lepšie. Všetky odviedli výborný výkon a konečne prelomili nemeckú bariéru. V tomto prípade platilo to, čo som písal o našom zápase s Francúzmi – podať najlepší výkon v najdôležitejšom zápase. Po junioroch ovládli Európu aj frnacúzske juniorky.
- Francúzski juniori nezaváhali. Nastúpili veľmi dobre koncentrovaní na finále s Poliakmi a takmer nič im nedovolili. Cassin si najprv poradil s obranou viacmenej bez problémov, potom Akkuzu porazil poľskú jedničku Zatowku a všetko dovŕšil Gauzy. Každý stratil iba jeden set. Víťazstvo úplne bez problémov a francúzska radosť, ktorá však vyrušila vedľa hrajúce kadetky v dramatickej koncovke piateho setu štvorhry za stavu 1:1 na zápasy
- Rusky sa evidentne nechali vyrušiť hlukom v hale a od stavu 8:8 už neurobili ani bod. Za stavu 2:1 pre Rumunky nastúpili proti sebe jednotky tímov, ktoré zhodne prehrali prvé zápasy. Viedla emotívna Ruska, ktorá intenzívne prežívala každú lopty, či už pozitívne alebo negatívne. Postupne si vybudovala náskok 10:6. Keď sa však za stavu 10:10 skoro rozplakala a set prehrala, vyzeralo to, že Rumunka zápas ovládne. Ruska pokračovala vo výbornej útočnej hre (z oboch strán) a vyhrala druhý set. V treťom sa opakoval prvý, Ruska prehrala napriek vedeniu 10:8. Nakoniec sa tešila Rumunka, ktorá bola svojim pokojom úplným kontrastom oproti svojej súperke. Rumunky vyhrali, ale Rusky, ktoré ešte ostávajú v kadetskej kategórii, budú pravdepodobne do budúcnosti dominovať. Táto krajina sa momentálne najviac derie dopredu, v chlapcoch aj dievčatách. Na kadetkách ma zaujala vyspelá útočná hra, fyzicky náročná, ktorá sa približovala hre chlapcov. Pritom výborná technika, prechody z forehandu aj backhandu. V jednom momente vytiahla jedna z hráčok taký backhandový kontratopspin z ďalekej zóny, ako sa vída iba u juniorov. Ak chcú naše dievčatá v budúcnosti súťažiť s týmito hráčkami, majú ešte obrovský kus práce pred sebou, po fyzickej stránke aj v istote a technike úderov. Druhý moment, ktorý ma zaujal, bola úžasná disciplína a pokoj Rumunky. Za celý zápas (napriek tomu, že väčšinou prehrávala) nebolo u nej vidno ani jediný negatívny prejav, jedine občasné povzbudzovanie. Toto by mal u nás povinne pozerať každý začínajúci hráč.

Dnes je voľnejší deň, hrajú sa len prvé zápasy individuálnych súťaží. Trochu času na nevyhnutnú regeneráciu a sústredenie sa na druhú polovicu turnaja. Teším sa na sightseeing po
okolí a ozvem sa po štvrtku.

Držme palce našim ďalej
Braňo (16.07.2014 11:38)
outline MEJ deň 4

Ak môj predchádzajúci príspevok charakterizovala eufória a fantastická atmosféra, včerajšok by to bola asi únava a pokles motivácie. Je to pochopiteľné, na medaily sa nepodarilo dosiahnuť a hrať o 9.-16.miesto, prípadne nižšie, je menej motivujúce. Napriek tomu, myslím, že to znie inak, byť v prvej desiatke ako byť niekde napr. pätnásty. Navyše, ešte hrozilo vypadnutie z elitnej skupiny. Je dôležité udržať hlavy v režime (myslení) „chceme byť čo najvyššie“ namiesto „nechceme vypadnúť“.

Prvou pozitívnou správou včerajška je, že juniorky pretrhli neúspešnú sériu a vyhrali s Tureckom. Mirka dva body (a jej výkony sa zlepšujú) a Kaja jeden. A to ešte Nika proti súperovej jedničke prehrala len tesne. Škoda, že sa trochu zlomila v závere piateho setu. Večer síce tesne prehrali o 21.miesto, ale opäť vyhrala jeden Mirka a pridala sa Nika.

Ďalšou pozitívnou správou je, že juniori aj kadetky budú hrať o 13.miesto. To znamená, že elitnú divíziu zachránili pre ďalší rok. Najprv síce svoje prvé zápasy prehrali – tu sa u oboch prejavila hlavne únava, ale večerné zápasy zvládli výborne.

Kadetky mali v prvom zápase ťažkú úlohu – narazili na silné Srbky, ktoré prekvapujúco prehrali už v 16-stke, ich ambície boli určite omnoho vyššie. Relatívne hladká prehra a hlavne Emka už mlela z posledného. Kuki sa ešte ako-tak dokázala dať dohromady, ale tiež to na úspešný výsledok nestačilo. Vo štvorhre zaskakovala za Emku Monika a podala dobrý výkon. Ale celkovo to na Srbky nestačilo.

Juniori nastúpili proti silným Rusom a tiež trochu sklamali. Rusi nás počas roka porazili a ich silnou stránkou je dostatočne široký káder, ktorý môžu využiť. Na niektorých Openoch tento rok dosahovali vynikajúce výsledky. Na jednom dokonca bolo ruské finále, ak si dobre pamätám. Takže na výhru bol potrebný ďalší vynikajúci výkon. Ten tentokrát zopakoval iba Ingo. Pôsobil veľmi sústredene a aj keď sa nevyhol chybám, porazil súperovu jedničku v ťažkom päťsetovom zápase. Ale to už vyrovnával na 1:1, predtým Sašo prehral s Černovom, keď po predchádzajúcich dňoch bola tentoraz hlava „prázdna“. Proste, chýbala tam šťava, už sa len bránil a snažil ako-tak reagovať na súpera, ale nebol schopný odolávať. Samo na trojke nastúpil motivovaný a koncentrovane. Vo vysokom tempe ľahko vyhral prvý set a druhý vyzeral najprv rovnako. Jeho tempo však opadlo, keď stratil vedenie 1:0 a 7:5. Úplná strata koncentrácie a set zavŕšil dvojchybou na podaní za stavu 7:9, to sa veľmi často nevidí. Dokonca ani u Sama, hoci istotou svojho servisu je známy... Následne už strácal pokoj a kontrolu zápasu prebral oveľa pokojnejší Rus. Prehru zavŕšila prehra Saša v súboji jedničiek.

Úloha pre oba tímy bola dať sa dohromady, vyhrať ďalší zápas a vyhnúť sa tým nepríjemnému zápasu o záchranu.

Najprv zabrali kadetky. Napriek únave úlohu zvládli, aj keď zápas proti Nórkam ťahali až do rozhodujúcej dvojhry. Tú Táňa zvádla v rozhodujúcom sete a ukázala predovšetkým vysokú vôľu a odolnosť. Skutočne palec hore, ako dokázala prekonať únavu a podržala tím v tomto zápase. Jej dva body boli kľúčom k výhre, k tomu sa pridala Emka s jedným. Dievčatá sú už úplne vyšťavené, úloha pre tieto dva dni je dať sa dohromady na štvrtkové súboje jednotlivcov.

Juniori mali za súpera nebezpečných Srbov. Tí predtým v osemfinále odohrali vynikajúci zápas proti jednému z favoritov Maďarom, kde pri prehre 3:1 boli tri zápasy v piatich setoch a iba jeden v štyroch. Jedna logická zmena v našom tíme – Sašo išiel na trojku, potrebuje už tiež trochu zvoľniť pred turnajom jednotlivcov. Začínal tak Samo, proti Marinkovičovi, ktorý porazil najlepšieho Maďara Szudiho.Než sa rozkukal, prehrával 5:0. Ale potom ho Samo nenechal vôbec dostať sa do hry a spustil na neho tlak, ktorému nedokázal odolávať. Následne znervóznel a hoci sa snažil v treťom sete dostať späť do zápasu, Samo vytiahol správnu taktitu (hru na telo) a veľmi disciplinovane ju dodržiaval. Jasná výhra 3:0 bola signálom k útoku a Ingo pokračoval v hurikáne. V rovnakom štýle sa pustil do súpera a aj keď sa ten snažil rovnako tlačiť, nedostal šancu. Ingo bol tak nažhavený, že sme sa smiali, že ešte chvíľu bude vzdorovať, tak ho roztrhá v zuboch. Sašo dovŕšil víťazstvo v pohode (skôr problémy so svojou koncentráciou ako so súperom) a Srbov sme sfúkli bez straty setu.

V junioroch sa zrodilo prvé veľké prekvapenie. Českí juniori po výhre v skupine prehrali v osemfinále s Bieloruskom, čo ich odsunulo do hry o 9.-16.miesto. Aj tam sa vytrápili s Rakúšanmi. Ich prvý hráč európskeho rebríčka Reitspies pôsobí veľmi nevýrazne, proti Bielorusom jeden zápas prehral, s Rakúšanmi sa vytrápil s nepríjemným Levenkom v piatich setoch a s priemerným Gruningerom vyhral rozhodujúci zápas iba na 10 v piatom sete. Ich dvojka Polanský, ktorého som odhadoval za hráča, ktorý príjemne prekvapí, je tiež zatiaľ nevýrazný. Určite mali väčšie očakávania. Inak, Francúzi po víťazstve nad našimi relatívne ľahko porazili Nemcov a v semifinále vyhrali nad Švédmi 3:2 (tí predtým prekvapujúco zmietli favoritov Maďarov 3:0). Vo finále budú hrať proti Poliakom, ktorí veľmi nenápadne, ale spoľahlivo prechádzajú súťažou (od úvodnej prehry s Maďarmi už nemali žiadne problémy). Uvidíme, ako sa proti Francúzom presadí Zatowka, ktorý hrá zatiaľ hrá vynikajúco a po zápase s Maďarmi už neprehral ani zápas.

V juniorkách príde vo finále k duelu medzi najväčšími favoritkami Nemkami a Francúzskami, ktoré v semifinále po boji prešli cez Rusky.

Aj v kadetoch príde k očakávanému finále Rumunsko – Francúzsko. Francúzi porazili Nemcov, ktorí ale už v osemfinále mali na mále s Turkami. A nakoniec takisto v kadetkách Rumunsko a Rusko potvrdili rolu favoritov a stretnú sa vo finále, hoci Rumunky sa vytrápili vo štvrťfinále s Ukrajinou (áno, tou Ukrajinou, ktorú naše kočky porazili v skupine 3:0) a Rusky už v 16-ke s Belgičankami.

Pekný deň všetkým
Braňo (01.08.2014 09:34)
outline MEJ Deň 3

Všetka snaha počas roka smeruje k tomu, ay hráči na majstrovstvách Európy v bojoch o medaily podali najlepší výkon. Našim juniorom sa to včera podarilo. Ak aj počas predchádzajúcich dní sa nevyhli občasnému zakolísaniu, včera večer všetci traja predviedli to najlepšie, čo v nich je a rodila sa senzácia.

Ak v osemfinále narazíte na najvyššie nasadené mužstvo, máte dve možnosti - opustiť sa alebo namotivovať. Mnohokrát predtým sa našim stalo, že sa opustili a zápas bol jednoznačný. Títo chalani celú sezónu dúfali v úspech na MEJ a toto odhodlanie ich priviedlo k fantastickému výkonu. Ale ak hráte proti najlepšiemu tímu, niekedy ani to nestačí.

Ale poďme po poriadku. Ráno sa začínalo barážami. Kadetky som nevidel, takže len sprostredkovane. Síce tesné zápasy, ale výhra bola 3:0 a tým pádom jasná. Juniorky hrali naraz s juniormi, takže som ich tiež nevidel. Prehra s priemernými Portugalkami 3:1, pozitívne bolo aspoň, že sa Mirka prebrala. Myslím si, že by pri sebe potrebovala niekoho, kto by ju viac burcoval a motivoval, potom môže zahrať ako pred rokom s Evkou Jurkovou. Mirka podľa mňa má poctivý prístup, snaží sa, ale keď má ona ťahať ďalšie dievčatá k bojovnému výkonu a víťaznej nálade, nejako to nefunguje. Čím nehovorím, že chyba je v nej. Už som písal zo sústredenia, že ak má tím vo svojom strede niekoho, kto poctivý prístup nemá a nemá záujem zo seba vydať všetko, skôr naopak, je to chorý prvok a je jedno, či je aj (zdanlivo) najlepší.

Juniori hrali baráž so Španielmi, rovnako ako pred rokom. Tentokrát z toho neurobili drámu. Španieli sa spoliehajú na jedničku Vilcheza, ktorý už dosiahol niektoré dobré výsledky. Začínal s ním Ingo, Sašo po výborných výsledkoch z predcvhádzajúceho dňa prebral rolu jedničky. Ingo herne určite nebol slabší, začal však mať negatívne prejavy, keď sa nedarilo a to ho zrážalo ešte nižšie. Výsledná tesná prehra bola logickým vyústením. Po Sašovom ľahkom vyrovnaní s jednoznačne slabším súperom bol na rade uzdravený Samo. Začal sústredený, prvý set dominoval, v drhom vedenie 8:4, ale ostal stáť a dokázal z toho urobiť drámu. Keď vyhral v koncovke a tretí set začal znova aktívne, vyzeral byť druhý bod vo vrecku. Vedenie 2:0 a 5:2, zrazu zatiahol ručnú brzdu a set prehral. Ďalší set opäť aktivita, ale pri vedení 8:4 sa akoby zľakol víťazstva a začala neistota. Prejavil sa následok hlúpej prehry s Talianmi v prvý deň a prestal si veriť. Rozhodujúci set bola dráma, odvracal mečbal, ale nakoniec ho vybojoval. Veľmi dôležitý bod, lebo aj keby Vilchez vyhral ďalší zápas, bol by v zálohe Ingo na záverečný. To keby však proti Sašovi nefungovalo. Obrovské sebavedomie a uvoľnenosť u Saša boli znakom, že v tomto zápase ho súper nemôže poraziť, mohol by to byť len on sám, kto ho prehrá. K tomu prišlo za stavu 2:0 na sety, kedy si vybral svoju oddychovú chvíľku a jeden set vypadol z koncentrácie. V ďalšom ale nenechal súpera na pochybách, kto je pánom na kurte. Baráž zvládnutá, ide sa o všetko. Úlohy do ďalšieho zápasu – Ingo zvýšiť odolnosť, pokiaľ sa nedarí, Samko zlepšiť sebavedomie a odstrániť neistotu a Sašo stavať na silnom sebavedomí a dobrej forme. Osobne som si neprial Francúzov a Čechov. Vyšli nám tí prví.

Kadeti hrali len o nižšie umiestnenie. Oto správne vybral hrať mladších, nech sa ostrieľajú do budúcnosti a dobre hrajúci David dostal oddych. Svoj prvý zápas na MEJ zvládli dobre, Števo síce prehral najtesnejšie, ale Dano urobil dva body a k tomu vyhraná štvrohra. A potom, ako neustále, už povzbudzovali dievčatá a juniorov.

U kadetiek proti Turecku platilo to, čo som písal vyššie v baráži, len naopak. Síce tesné prehry, ale výsledok jasný. Hoci, mohlo to byť oveľa lepšie, veľa nechýbalo. V prvom zápase Emka viedla 10:8 v piatom sete a pri druhom mečbole sme už videli jej bod po útoku, Turkyňa však zahrala neuveriteľný blok po čiare z veľmi ťažkej pozície. Táňa hrala proti silnej tureckej jedničke, ktorá ju mala vynikajúco prečítanú. Od začiatku zvolila správnu taktiku, neponáhľala sa a trpezlivo ľahšími topspinmi nútila Táňu postupne robiť chyby. V prvom sete ich bolo veľmi veľa hlavne kvôli obrovskej nervozite. Po sete jej trošku pomohol český rozhodca, keď ju prišiel osobne napomenúť po hodenej rakete. Urobil to vedome s cieľom trošku pomôcť (mohol dať kartu ihneď). A zabralo to, Táňa sa upokojila a hoci bola o niečo slabšia, dokázala z toho urobiť tesný duel. Ale tu sa prejavilo, že okrem zlepšenia nôh bude potrebovať do svojej hry zaradiť aj niečo, s čím dokáže sama vytvoriť tlak a urobiť body. Keď Turkyňa urobila krok vzad a začala hrať ľahšie topspiny na viac rotácie, Táňa nemala ako prinútiť ju urobiť chybu alebo vypracovať si sama príležitosť. Štvorhra bola opäť otvorená a nebyť toho, že Emka bola očividne podchvíľou príliš zlomená po nešťastnej prehre a aj fyzicky, mohli ju rovnako vyhrať. To neznamená, že ona bola príčinou prehry, štvorhra je vždy vecou páru (a oni s Táňou si moc spolu štýlovo nepasujú), ale tých pár chýbajúcich loptičiek mohlo byť aj vecou lepšieho spiritu a niektorých chýb, ktoré vyplývali z horšej nálady a zvesených pliec. Takto dievčatá striedali lepšie momenty (a Emka mala niektoré obzvlášť dobré, to dievča nemá napríklad problém zahrať za stavu 8:8 backhand topspin z ťažkej pozície zápästím po čiare a jej niektoré prechody boli fantastické) so slabšími, ktoré ich stáli zápas. V piatom sete po zmene zrazu aj turecká dvojka našla recept na hru od Táninho sendviču a bolo zle. Ešte k Emke – má nesporný veľký talent, pôsobí pokojne, odvážne a technicky je úžasne na svoj vek vybavená. Ale ak chce v budúcnosti na takomto turnaji uspieť, potrebuje fyzicky zosilnieť. Baška by vedela povedať ako je to náročné ťahať družstvá do boja o medaily a ešte aj sama dokázať uhrať záverečné kolá vo dvojhrách a štvorhrách. A takisto, neviem, či to bolo únavou alebo začínajúcimi „hviezdnymi maniermi“, ale niektoré reakcie na trénera (nepočúvanie, prevracanie očí na zvolaný timeout) sú neprijateľné. Tu sa treba naučiť disciplíne a pokore, tréner je tam na to aby pomohol v hre a zápas vidí inými očami ako hráč v strese pri stole. Aj má viac skúseností ako mladý hráč.

Na záver prišiel Duel s veľkým D. Už som si v duchu pripravoval úvod do reportáže v zmysle „som šťastný, že som nebol prorokom o favoritoch Francúzsku a Akkuzuovi“, ale nevyšlo to úplne. Ingo začal s Cassinom a od začiatku bolo vidieť, že prišiel v inej nálade ako v predchádzajúcich zápasoch. Začal výborne a očividne súpera zaskočil. Ten však ukázal ich silu a dokázal výkon zlepšovať a využiť Ingove menšie slabiny. Nebudem to o svojom spoluhráčovi rozoberať, on vie na čo sa treba sústrediť , ale tu to Francúzi (a nielen oni) dokázali veľmi často využiť. Sašo nastúpil za stavu 0:1 proti Akkuzuovi a do stavu 1:0 a 6:2 kraľoval Francúz a Sašo bol skôr taký ako ho nechceme vidieť – pasívny a trošku aj odovzdaný. Vtedy Akkuzu na chvíľku zaváhal, Sašo sa do neho zahryzol a zrazu to bol ten hráč, ktorý deň predtým porazil Portugalca Chena. Aktívny, agresívny, bližšie pri stole a dokonca bol lepší ako súper. Ten mal zrazu problém na vývoj zareagovať a Sašo prejavil svoju silu – keď dostane šancu, ide vyhrať. Tretí pokorený hráč z prvej desiatky za dva dni, bravo ! Samo nastúpil proti Gauzymu tiež absolútne koncentrovaný a motivovaný. Ihneď na začiatok do topspinu z celej sily rovnako silný prechod pri stole a hneď si vybudoval rešpekt. Potom prišli etše dva-tri výborné zásahy a prvý set bol náš. V ďalších dvoch však trochu ustúpil od stola a keď sa nechával odtláčať, bol slabší. Návrat k stolu, ruka hore a zvýšený tlak zápas otočili. Francúzi sa začínali triasť. Sašo v ďalšom zápase nenašiel na dobre hrajúceho Cassina recept, ale v tomto je sila Francúzov – aj keď porazíte jedného hráča z TOP 10, čaká ďalší a možno v ten deň ešte lepší. To je niečo, čo ešte musíme dokázať – po veľkej výhre sa dokázať behom pár minút skoncentrovať na ďalší zápas a výkon zopakovať. Ale veľký večer pokračoval. Ingo nastúpil proti Akkuzovi, ale v prvom sete ho zmiatol hurikán. Ingo dal za stavu 0:10 svinku a Francúz bol očividne nasrdený, že nevyhral na nulu. Ingo sa však pozbieral a začal odporovať a zrazu mu bol vyrovnaným súperom. Za stavu 1:2 to síce vyzeralo, že Francúz je predsa trochu lepší a dokáže Inga zatlačiť a zápas už dotiahne, ten sa však pozbieral k veľkému obratu. Odvrátil tri mečboly za stavu 7:10 a set vyhral. A v piatom sete to bol boj o každú loptičku. Znovu to bol ten silný Ingo, dokázal odpovedať na tlak súpera rovnakou kartou. Ťahali sa o každú loptičku. Jedným okom som pozeral na francúzsku lavičku. Vládla tam neskutočná nervozita, Seyfred si ohrýzal prsty o dušu (na našej Samo zabudol, ja som si tiež). Naša lavička žila a s ňou celá výprava. Atmosféra neskutočná. Náš zápas bol najdlhší (už tretí večer sme hrali najdlhší zápas) a celá hala pozerala, že Francúzi to majú na kahánku. Nakoniec však v závere piateho setu Francúz ukázal svoju silu a zlomil to na svoju stranu. Nasledovala neskutočná úľava na ich strane a radosť skoro ako z titulu. A standing ovations polovice tribúny, spoločne aplaudovali Slováci aj Francúzi.

Keby vyhrali, napíšem epos. Asi by sa volal Ako statoční junáci skolili galského kohúta. Takto aspoň stručne - napriek prehre, toto je ten zážitok, na ktorom chalani musia stavať. Takto by mali hrať v každom zápase po celý rok a budú niekde inde. Obdivuhodná miera nezlomnosti, ktorú ukázali, nech je modelom pre nich samých, ale aj pre všetkých spoluhráčov, ktorí ich videli a povzbudzovali.

Ešte raz musím zdôrazniť jednotného ducha, ktorý vo výprave vládne. Všetci žili so zápasom a nielen týmto, vždy sa snažia navzájom povzbudzovať a podporovať.

Dnes nás čakajú zápasy o umiestnenie, najlepšie u juniorov a kadetiek – o 9.-16. miesto. Dúfam, že včerajšie sklamanie z výsledku nebude znamenať pokles motivácie. Chce to ukázať, že môžeme byť čo najvyššie.

Pekný deň
Braňo (14.07.2014 11:29)
outline MEJ Deň 2

Práve som sa vrátil z beho okolo jazera . Večer sme sa smiali, že toto je iné jazero ako v Senci, kde si naši dávali jedno kolečko na výbeh. Tu by ráno vybehli a vrátili sa na koniec sústredenia – na dĺžku má pár desiatok kilometrov. My však bývame pri vyššie položenom Lago di Tenno, ktoré má „moje parametre“ – asi polovica seneckého.

Včera sme prišli až v priebehu poobedia – vyrazili sme z Bratislavy asi o dve hoďky neskôr a to sme už chytili všetkých rakúskych a nemeckých dovolenkárov. Takže miesto plánovaných sedem hodín nám cesta trvala skoro deväť a prišli sme až na záver zápasu juniorov s Chorvátmi. Ale po poriadku. Najprv nás ráno čakala zlá správa – Samo ochorel a nemôže hrať. A to myslím, že na Chorvátov sa najviac tešil – Željka v tejto sezóne porazil a s Pucarom prehral len tesne. Aspoň, že ostatní sú všetci v poriadku.

Prostredie je tu nádherné. Kto tu ešte nebol, ideálne miesto na dovolenku – krásne hory, jazero, staré mestečká a domy. My bývame trošku nad jazerom, z balkóna výhľad na malý hrad a cezeň na jazero. Pri jazere dookola skaly. Dúfal som, že aj prostredie na hranie bude rovnako pekné, ale tu som sklamaný. Keď sme prišli, bol som v šoku. S Chorvátmi sme nehrali v hlavnej hale a bolo to ako vo veľkej pivnici – v podzemí, hala asi ako v Nitre, len niekoľkonásobne väčšia plocha. To neznižujem prostredie v Nitre, ale toto na Majstrovstvá Európy ? K tomu biele steny a biele loptičky, to je priam škandál. A keď prídu aj nejaký diváci (včera asi všetci ešte len cestovali), tak som zvedavý, kde sa všetci pomestia.

Juniori sa s Chorvátmi popasovali, aj keď tie najlepšie zápasy som nevidel – Inga s Pucarom a Saša so Željkom. Jednému šťastie neprialo, prehra v koncovke piateho setu, druhému áno (prvýkrát som počul samého Saša povedať, že mal šťastie) a výhra 3:2. Stav 1:1, avšak na postup sme potrebovali vyhrať 3:0. Veľa nechýbalo a viedli by sme 2:0 a to by sa Kopimu nastupovalo inak. Nakoniec z toho bola prehra 3:1 a konečné 3.miesto v skupine. To znamenalo súboj s ďalším tretím o to, kto postupuje do osemfinále a kto musí do baráže. Večer juniorov čakalo Portugalsko – mužstvo, s ktorým prehrali v osemfinále minulý rok a tiež počas tejto sezóny s ním nevyhrali. Portugalci to stavajú jasne – Chen ako jeden z TOP 5 juniorov na dva body a Costa na trojke, aby dotiahol jeden bod. Podľa predpokladov pred zápasom bolo treba na výhru urobiť dva body cez Malheira a rozhodujúci zápas mal byť s Costom na trojke. Prvé kolo predpoklady naplnilo – Sašo výhra s Malheirom a Ingo prehral s Chenom. Kopi sa na trojke snažil, prvý set otočil z 6:10 a vyhral, v druhom zo 4:10 bol veľmi blízko k vyrovnaniu – za stavu 9:10 si veľmi dobre vytlačil ľaváka Costu von do forhendu len pokazil pomerne ľahky backhandový blok po čiare. Škoda, tam sa zápas asi zlomil a potom už nemal šancu. Tomášovi chýbalo trošku viac sebavedomia a dravosti diktovať hru v zápase, stále viac-menej len reagoval na to, čo sa na stole dialo. Situácia nie dobrá, lebo nastupoval Sašo s Chenom. Tu sa však začali diať divy. Chen možno trošku laxne prehral prvý set, tam ho Sašo zaskočil agresívnou hrou a vyhral pomerne ľahko. Ďalšie dva sety boli Portugalcove, ale Sašo bojoval a bol to veľmi vyrovnaný zápas. Pozitívne bolo, že sa snažil vytvárať tlak a málo behal od stola. Vtady dokáže ukázať svoj talent. Vo štvrtom sete stálo pri ňom aj štastíčko – za stavu 9:10 už prakticky rozhodnutá lopta padla na hranu a Sašo set otočil. A v piatom bol on ten lepší. Výhra 3:2 a druhá výhra nad hráčom TOP 10 za jeden deň. Včera bol Sašo našim hráčom dňa a ukázal, že keď hrá správny systém hry a ukáže odolnosť, tak dokáže divy (škoda, že zatiaľ to bola prvá výhra nad lepšími hráčmi snáď po dvoch rokoch). Vyhrať nad ťažkým súperom v pravý čas, to je umenie. Všetko našliapnuté na správnu cestu, už len dotiahnuť Ingov bod s Malheirom. Nervózni museli byť predovšetkým Portugalci, s prehrou najlepšieho hráča určite nepočítali a bol to pre nich problém. V rozhodujúcom zápase však prišiel opačný problém a Ingo ho, bohužiaľ, nezvládol. Už som ho videl zvládnuť rôzne ťažké zápasy, v lige stála záchrana predovšetkým na ňom, tu v prvom dni proti Talianom vyhral rozhodujúci zápas, ale včera to nebol jeho deň. Vôbec sa nedokázal uvoľniť, strnulosť z neho až svietila. Z toho vyplynul jeho problém zlý timing na príjme a štyri-päť chýb za set je priveľa. Do toho ďalšie ľahké chyby. Hoci vo výmenách bol lepší, nedokázal sa do nich dostať. Iba v treťom sete to z neho opadlo a ľahko ho vyhral, následne začiatok štvrtého vyzeral sľubne, ale za stavu 4:1 ostal trestuhodne stáť a Portugalec ho vytrestal. Sklamanie, cesta do baráže, ale stále sme boli vo fáze turnaja, keď váhra mohla veľa pomôcť, ale prehra nádeje nekončí. Nasledujúci zápas bodu síce kritický, ale keď ho chlapci zvládnu, budú v osemfinále a všetko sa začína.
Paralelne so sklamaním juniorov prebiehala radosť kadetiek. Najprv prišla prehra s Litvou s dvomi obranárkami. To bol pre dievčatá priťažký oriešok. Obranárky, ktoré prakticky neútočili, len čakali na chyby našich a tých prišlo časom viac. Nedá sa povedať, že by hrali na obranu zle, ale chýbalo tam niečo, čím by dokázali urobiť bod, napríklad zmena rytmu, lepšie umiestnenie útoku (prakticky vôbec nehrali cez stred a po stranách to súperkám vyhovovalo). Systém topspin-pink sa časom stal neúčinný a keď ubudlo síl, začalisa kopiť chyby. Jednou z hlavných príčin bola slabšia fyzička, keď u Emky aj Moniky bolo vidieť, ako časom začali kipiť tachnické chyby a kaziť prvé topspiny.

Takto museli dievčatá vyhrať 3:0 na Ukrajinou, aby boli prvé v skupine. A podarilo sa to, po veľmi dobrom výkone. Aj keď zo štvorhry urobili drámu. Mal som pocit, akoby trošku zaváhali, keď bolo treba urobiť rozhodujúci krok. Ale zvládli to a prepukla radosť. Musím povedať, že som mal z nich veľmi dobrý pocit, družstvo pôsobí vešmi dobrým dojmom. Súdržnosť, dievčatá si prajú, povzbudzujú sa a pritom z nich vyžaruje taký pokoj a pohoda. A tiež musím oceniť všetkých za vzájomné povzbudzovanie a podporu.

Takže postup do baráže. Tak to niekedy býva, že sa v jeden moment stretne sklamanie na jednej strane a radosť na druhej, asi aby to bolo vyvážené. Dnes nastupujú tri družstvá v baráži, iba kadetom sa nepodarilo postúpiť. Ak to ostatní zvládnu, nasledujú znova boje o popredné umiestnenie.

Vyskytla sa mi malá komplikácia – na izbe nemám internet. Tak môžem posielať príspevky až na druhý deň ráno z haly. (Medzitým dobrá správa – kadetky vyhrali v baráži)

Pekný deň všetkým

Braňo
Braňo (13.07.2014 11:16)
outline Pred súťažou družstiev

Už len jeden deň a cirkus sa začne. Skoro ráno sa naša výprava vydá na cestu do Talianska a po poobedňajšom tréningu už zajtra nastupujú na svoje prvé zápasy. A hneď pekne naostro.
Všetci sú už v očakávaní turnaja a správne nažhavení. Krátko som sa pozrel na vylosovanie našich družstiev.

Juniorky sa v elitnej skupine stretnú s Francúzskom, Poľskom a Srbskom. Francúzky sa neustále zlepšujú a aj keď ešte nie sú taká veličina ako v chlapčenských kategóriách, podla mňa sú popri Nemkách najväčšie favoritky na titul. So štyrmi hráčkami v prvej dvadsiatke rebríčka majú široký výber, myslím však, že sanajviac budú opierať o rebríčkovo najslabšiu (a najmladšiu) Migot a popri nej európsku štvorku Pfeffer a jedenástku Zarif. Z druhého koša sme dostali celkom prijateľné Poľky, avšak ich najsilnejšia hráčka Bajor (10. v ER) bude ťažký oriešok a pri ich širokej základni budú všetky hráčky mať dobrú úroveň. Ale určite sa s nimi dá hrať, rovnako ako so Srbkami, ktoré majú skôr silné kadetky a v juniorkách akoby generačnú výmenu. Ideme zo štvrtého koša, ale určite sa tu dá prekvapiť, pokiaľ budú dievčatá hrať odvážne a príjemne prekvapia ako minulý rok.

Kadetky majú v skupine Litvu, Luxembursko, Ukrajinu a Grécko. Tímy, ktoré sú mi skôr neznámou a v skupine sme favoritom. Aj keď, o Ukrajine ťažko predpokladať, v akej zostave príde, ale v dievčenskej kategórii sú schopní vytiahnuť kvalitné hráčky, aj keď neznáme. Nevýhodou v kadetských kategóriách je, že jeden kvalitný hráč pri dvojčlenných družstvách dokáže urobiť zápas. Tu sa trochu stráca naša výhoda štyroch vyrovnaných dievčat. Odohraté majú už aj na medzinárodnej scéne veľa a verím, že to zaváži a skupinu vyhrajú. Potom príde dôležitý zápas v baráži s družstvom z elitnej skupiny, v ktorom sa bude treba presadiť a potom je všetko možné. Čo sa táka favoritov na medaily – tu ich môže byť viac (ROU, RUS, SRB, trošku menej FRA, GER, ale vďaka jednej silnej hráčke môže prekvapiť aj BEL a BLR). Môj tip – Rusky prekvapia.

O skupine našich juniorov som už písal – SWE, CRO, ITA. Ktorékoľvek družstvo z prvého koša by bolo veľmi ťažké, ale Švédi sú asi pre našich najprijateľnejší. Najmä vďaka tomu, že napriek sile celého kádru striedajú slabšie a lepšie chvíle. Ich najlepší hráč Kallberg je 5. v ER a je to hráč na vzostupe, avšak dá sa s ním hrať, najmä keď ho súper dostane pod tlak a zvládne bez problémov príjem jeho servisu. Samovi sa to podarilo na minulých majstrovstvách a odohral s ním vyrovnaný zápas (a už nie prvý krát) s prehrou v koncovke siedmeho setu. Nech je to dávkou správnej sebadôvery pre všetkých. Ich dvojka Ahlander nemá najlepšiu sezónu a vypadol z TOP 10, skôr ho predbiehajú ďalši. V poslednom období bol skôr nevýrazný. On mal byť lídrom Švédov pre túto sezónu a zrazu je na Kallbergovi, aby túto rolu prebral. Chorváti majú dvoch hráčov v TOP 10 (Pucar, Zeljko) a do turnaja určite idú s primeranými ambíciami. Avšak ich tretí hráč je slabší. Tí hráči majú svoju silu, ale naši s nimi už dokázali odohrať úspešné zápasy. Napokon, minulý rok sme si vyskúšali spoločnú prípravu a v priateľskom zápase všetci naši odohrali otvorené boje aj s ich hviezdami. Rovnako počas tejto sezóny na turnajoch. Talianov sme porazili minulý rok v skupine a nakoniec vyhrali celé majstrovstvá, ich víťazstvo nad Francúzmi bola asi najväčšia senzácia. Dnes je to však úplne nové družstvo a pri sústredenom výkone by sme s nimi mali vyhrať. Podčiarkujem sústredený výkon, inak môžu byť nebezpeční. Ťažká skupina, ale chalani sú odhodlaní podobne ako minulý rok. Ďalej bude veľa záležať na lose a hlavne na tom, ako sa dokážu vyrovnať s kritickými situáciami. Lebo potom je všetko možné a najdôležitejšie zápasy prídu po skupine. Môj favorit na zlato – neverím, že Francúzi si to nechajú ujsť druhý rok po sebe, hoci minulý rok mali výrazne väčší odstup od zvyšných tímov. Tento rok bude závisieť od správnej voľby hráčov z vyrovnaného tímu, ale jedno pozitívum - majú lepšieho lídra. Akkuzu je pre mňa najväčší favorit aj v jednotlivcoch. Najkomplexnejší hráč, s úžasne efektívnou hrou a využitím všetkých svojich silných stránok. Radosť pozerať sa na jeho riešenia situácií, dokáže vytiahnuť v správny moment nečakané veci. Ak má byť do budúcnosti niektorý francúzsky (európsky) hráč vyrovnaný Aziatom, tak toto je môj tip. Tento rok je pre mňa otázkou, či vydrží celý turnaj, keďže družstvá budú veľmi stáť a padať na ňom, ale verím mu. Medzi ďalšími favoritmi sú aj Maďari, Nemci a Česi (tí však majú od ostatných slabšieho tretieho hráča). O Chorvátoch a Švédoch som už písal.

Kadeti vzhľadom k tomu, že nehrajú elitnú divíziu, dostali nie zrovna najľahších súperov. Aj keď, všetci súperi sú dosť neznámou – SRB, BIH, UKR. Srbsko a Ukrajina sú krajiny, ktoré mávajú svoju silu. Často však závisí od generácie a ich nová je pre mňa skôr neznámou. O Ukrajine platí, čo som písal vyššie, je otázne ako prídu. Inak, pred časom (keď chodili na turnaje) sa niektorí mladí neukazovali zle. A BIH je úplný otáznik. Opäť, dôležitú úlohu tu môžu zohrať skúsenosti z turnajov a tie hrajú v náš prospech. To by nám malo dať sebavedomie. V kadetskej kategórii je asi najjasnejší favorit na víťazstvo zo všetkých kategórií – ak máte pri dvojčlenných družstvách prvého a druhého hráča rebríčka ako Rumuni, nič iné ani nemôžete očakávať. Najmä, keď sa títo hráči už dokázali presadzovať aj medzi juniormi. Pozor však na Francúzov (3. a 5. v ER), teším sa na ich súboj.

Aspoň krátky súhrn toho, čo nás čaká. Prajem našim hráčkam a hráčom veľa motivácie a pozitívnej nálady. Nech ukážu obrovskú dávku odvahy, odolnosti a nezlomnosti a potom sa môžeme tešiť.

Veľa šťastia

Braňo
Braňo (10.07.2014 02:21)
outline Prvá časť prípravy na MEJ

V mojom predchádzajúcom príspevku (ešte na diskusnom fóre Pezinka) som sa poriadne vyplakal. Dnes to bude predsa len na optimistickejšiu nôtu. Príprava na majstrovstvá sa začala s odhodlaním.

U juniorov sa Robovi podaril ťah šachového majstra. Hneď po turnaji v Mútnom stiahol svojich chalanov domov do Žiliny, kde pre nich na pár dní pripravil intenzívny tréningový program. Chlapci sa tešili už vopred, Sama som dávno nevidel tak intenzívne pracovať na uzatvorení známok v škole, aby mohol ísť. Nakoniec to zvládol a išiel, Ingo prišiel o deň neskôr a Sašo to musel skombinovať s odbiehaním na písomky. Ťažký je život športovca. Ale k tréningu. Je obrovskou výhodou trénera, že títo chalani sú neskutočne motivovaní do tréningu. Keď sú spolu, dokážu sa vnútorne vyhecovať tak, že ich v tréningu absolútne netreba poháňať, niekedy skôr naopak. Je radosť pracovať s hráčmi, ktorí prídu na tréning nažhavení. Takže intenzívny program pre nich nebol problém. Naopak, mal som problém sa so Samom spojiť, lebo si ešte v tréningoch výdatne pridávali (prepáč, ostali sme hrať o hodinu dlhšie...). Ale už z rozhovorov na diaľku som cítil, že sa nálada mení smerom k lepšiemu. A keď som chalanov zastihol po regenerácii v Rajeckých Tepliciach so správou o vylosovaní na MEJ (skupina SWE, CRO, ITA), ich odhodlaná reakcia bola veľmi dobrá. Ani náznak pesimizmu a rozoberania, ako sú všetky družstvá silné. V poslednej dobe neustále riešili kvalitu ostatných družstiev. Samozrejme, je potrebné si ju uvedomovať, u našich chlapcov to však ide už na úkor vlastného sebavedomia. Tieto myšlienky ich nesprávne zvádzajú, majú tendenciu vyzdvihovať druhých a zabúdať, že aj oni majú svoju kvalitu a dokázali už poraziť mnohých z tých, na ktorých sa často tak obdivne pozerajú. Ale reakcia na vyžrebovanie hovorila jasne – silné družstvá, ale ideme s nimi bojovať. Cítil som dávku optimizmu a motivácie do bitky. Späť k tréningovému pobytu – troch zo štyroch chalanov som stretol na finále dorasteneckej extraligy, kde prišli takmer priamo zo Žiliny. Pozitívnu zmenu bolo na nich vidieť – v nálade aj po hernej stránke (hoci Sašo a tým aj celý tím Námestova pravdepodobne v hlave turnaj podcenili a nezvládli). Napriek tomu, že niektorí chlapci boli limitovaní školou, tých pár dní bolo veľmi užitočných – chlapcov naštartovali do tréningu, opäť naladili a stmelili tím. Tým nie je všetko vyriešené, chlapci (s pomocou Roba) budú musieť ukázať na majstrovstvách veľa odolnosti a schopnosti prekonávať ťažké situácie. Až tam sa to ukáže. Ale ak som po Slovak Opene písal o potrebe krízového manažmentu, tento krok bol netradičný, ale určite správnym smerom. Palec hore.

Po dorasteneckej extralige sa už celá reprezentácia zišla na prvej časti spoločnej prípravy. Prvý týždeň - kondičné sústredenie vo Vysokých Tatrách. Oproti minulým sezónam novinka. Verím, že všetci si ju pochvaľujú. Účasť špeciálneho kondičného trénera, všeobecné aj šeciálne testy fyizičky a intenzívny tréning. Určite dobrý začiatok 4-týždňovej prípravy na MEJ. Hoci, takéto kondičné sústredenie by hráči potrebovali na začiatku sezóny. Napríklad Rakúšania ho robia v auguste, kedy reprezentácia začína spoločnú prípravu na novú sezónu. U nás sa v auguste všetci ponáhľajú na satelity, lebo za ne je veľa bodov do rebríčka, hoci najmä pre reprezentantov je tento turnaj (séria) na úkor poriadnej prípravy. Ak si majú po MEJ zobrať dva týždne voľna (a je to prakticky ich jediný oddych od pinčesu za celý rok), tak okolo 7. augusta len začínajú prípravu na novú sezónu. Prvý satelit je už okolo 12-teho a turnaje prebehnú za osem dní, kedy nie je žiaden čas na tréning. Radšej, keby mohli trénovať. Bodové hodnotenie satelitov však doteraz bolo tak vysoké, že neúčasť mohla hráčovi ovplyvniť rebríčkové postavenie. Takže miesto napr. prípravy reprezentácie alebo v kluboch, hor sa na turnaje. Naša reprezentačná spoločná príprava sa tak či tak za posledné roky zúžila na záverečné týždne pred MEJ. Stále tvrdím, že pokiaľ systém nebude vybudovaný tak, že hráči sa pravidelne stretávajú na spoločný tréning pod vedením repre trénera, ktorý nepretržite riadi ich rozvoj, tak je proces náhodný a môžme len dúfať v zhodu okolností. Zhodu, že sa stretne talent a pracovitosť hráča s dobrou prácou v klube, priaznivým prostredím v rodine a možnosťami individuálne zorganizovať tréningové podmienky a rozvoj... Späť k sústredeniu. Dúfam, že hráčov viac nabudilo ako zničilo. To však závisí od individuálnej pripravenosti jednotlivých hráčov. U tých, ktorí sú na tom kondične dobre, nie je obava z takej miery únavy, že by nasledujúca príprava mala zníženú kvalitu. Tu sa však dostávame k jednému zo záverov zo sústredenia (nakúpil som u trénerov) – slabá fyzická pripravenosť mnohých (väčšiny ?) hráčov. U niektorých až katastrofálna. Nie je to len otázka práce v kluboch ale aj celkovo pohybovej aktivity detí. Je to už asi paradox doby – dnes si radšej zahrajú futbal na počítači ako na ihrisku. My sme ho hrali takmer denne – pri dome s partiou zo sídliska (po príchode z tréningu) alebo po skončení sezóny aj takmer na každom tréningu. Dnes sa od konca apríla stretajú v Rači na tréningu 2-3 statoční, takže by to nevydalo ani na bago. Ako dôkaz –viacerí hráči a hráčky absolvovali komplexné testy prvýkrát, niektoré špeciálne v živote nevideli. A to platí aj pre tých v juniorskom veku.

Ale kondičné sústredenie bol dobrý nápad. Za štyri týždne pingpongu v Senci by toho mali hráči aj tréneri asi plné zuby, takto mali na úvod týždeň bez rakety a zlepšili aj kondíciu. Budú ju potrebovať na desaťdňové majstrovstvá. A nie je to len o kondícii – tí, ktorí dokážu vydržať (hlavou a srdcom) a posúvať svoje limity pri tvrdej drine pri kondičke, budú schopnejší nezlomiť sa a zvládnuť aj ťažké situácie v zápasoch.

Ďalší dobrý nápad bola účasť Bašky Balážovej. Dobrý príklad ako z podobnej akcie môžu ťažiť obe strany. Pre Bašku súčasť prípravy na novú sezónu. A pre ostatných – keď to ona odmaká, ako sa má (a verím, že to tak bolo), je to výborný vzor pre mladé dievčatá. Vidieť našu najúspešnejšiu hráčku posledných rokov, hráčku nemeckej bundesligy, v akcii odmakať fyzickú prípravu je tá najlepšia motivácia.
Team building v prekrásnom prostredí je ďalší benefit. Kedy si budú môcť znova spolu posedieť pri ohni a opekať ?

Ešte na záver aspoň spomeniem tých najlepších. Verím, že sa tréneri nebudú hnevať, keď to zradím. Pozitívne príklady treba pochváliť. Takže – Ingo, Samo, David Wiltschka a Nika Púchovanová.

Za nami je už aj prvý týždeň hernej prípravy v Senci. Párkrát som tam zavítal a mal som dobrý pocit z nasadenia hráčov. Pri účasti pár mladých Švédov, sparingov z našej extraligy (Sašo Dragaš, Valentín, Peťo Turček) a zopár rodičov (tento rok to bolo ľahšie, keďže až traja hráči majú stále pingpongovo aktívnych rodičov) bola v hale dobrá pracovná atmosféra. Škoda, že nevyužívame lepšiu medzinárodnú spoluprácu, napríklad spoločná príprava s Čechmi by bola určite obohatením. Alebo aspoň priatelský zápas ku koncu prípravy. Neviem, či sa niekto vôbec pokúšal s okolitými krajinami hovoriť.

Dúfam, že sa podarí do druhej polovice prípravy udržať aspoň nastolené pracovné tempo. Tu vidím určité riziká :
1.Disciplína - nájdu sa aj takí, ktorí nevydržia trénovať dvakrát dve hodiny za deň. Pritom to nie je žiaden horibilný objem, skôr naopak. V zahraničí je tréning 2-2,5 hodiny plus večerný tréning a nikomu ani nenapadne končiť skôr. To je vec, na ktorú tréner ani nemusí dohliadať, je úplne prirodzené, že všetci trénujú až do konca. U nás už po necelej hodinke a pol prestávajú prví odpadlíci. V tomto som proti akejkoľvek demokracii – hráč, ktorý nevydrží sústredene trénovať dve hodiny, nemôže dosiahnuť lepšiu medzinárodnú úroveň. Takže nechceš trénovať – nemusíš byť v repre, ale tréningovú morálku tu kaziť nebudeš.
2.Zlé vzory – ak dostane hráč/-ka (schválne nepíšem, či to bol chlapec alebo dievča) pokyn od trénera ísť behať (alebo robiť čokoľvek iné), tak ho má poctivo splniť. U nás sa nájde (nájdu) aj taký športovec, ktorý má pocit, že je hrdinstvo odignorovať, keď mi tréner niečo povie, alebo ukázať, že urobím trénerovi napriek. Je jedno, koľký/-á je v rebríčku vo svojej kategórii, lebo aj tak s takýmto prístupom nikdy úspech nedosiahne. A je to zlý prvok v tíme, pretože dokáže strhnúť nesprávnym smerom ďalších.
3.Oddych – kritický faktor, aby hráči vydržali v nastolenom tempe. To sa týka oddychu počas sústredenia (hlavne spánok) aj využitia voľného víkendu doma. V tomto hrajú proti nám práve prebiehajúce majstrovstvá sveta vo futbale. Krásny turnaj, to najhoršie, čo sa pingpongistom pripravujúcim sa na majstrovstvá Európy mohlo pritrafiť. Mali by sme požiadať o ich preloženie do Európy. Nočné pozeranie zápasov totiž nedáva veľa možnosti regenerovať sily na nasledujúci deň. A, bohužiaľ, niektorí nemajú disciplínu odoprieť si futbalový zážitok, prípadne veria, že im menej spánku neublíži. Ešteže sa už futbal nebude hrať každý deň. Prípadne – limitácia prístupu na mobil bol pozitívny krok, ešte bude treba odobrať televízory...

Po prvej polovici prípravy prevládajú pozitívne hodnotenia. Všetkých drží dobrá nálada a cítiť z nich odhodlanie. Len tak ďalej.
Braňo (29.06.2014 17:42)
outline Na úvod

Môj pľac býval vždy blízko pri ohrádke. Poletoval som tam ako blázon, so striedavými úspechmi, ale vždy s veľkou vášňou. Ako každý z nás, kto si tento šport zamiloval. Bez ohľadu na výkonnosť, človek, ktorý sa každý týždeň teší na súboje za stolom a teší sa z každého tréningu, má túto vášeň v sebe. Kto ju nemá, už to dávno vzdal. Mňa priviedla do najvyšších súťaží v niekoľkých krajinách (aj keď od dvadsiatky bez tréningu). Ale najviac ma tešilo pri ohrádkach vylobovať Tomáša Jančího v čase jeho najväčšej slávy (po tréningoch sme si pravidelne dávali zápasy navyše a hoci som nikdy nedosahoval jeho úroveň, pomáhalo nám to obom). Viac vďaka môjmu štýlu ako výkonnosti som mal možnosť trénovať s niekoľkými reprezentačnými mužstvami a zažiť prácu špičkových našich aj európskych trénerov. Vždy som sa snažil ich pozorovať a čo najviac sa rozprávať (čo robím všeobecne rád...).

Dnes sa môj pľac posunul. Medzi ohrádkami bližšie k stolu. Viacerí tréneri sa ma to snažili kedysi naučiť. Donútil ma až vek a dvadsať kíl navyše. A posunul sa aj opačným smerom - dnes častejšie sedím za ohrádkou ako behám v kurte. A v roliach trénera a rodiča analyzujem, čo som robil a zažil ako hráč a snažím sa z toho to najlepšie odovzdať ďalej. Tiež vnímam chyby, ktoré som v mladosti robil sám. Najlepšie sa učí druhých to čo človek sám robil zle... (Kto nevie, ten učí ?). A baví ma sledovať, ako sa mladí snažia na sebe pracovať a zlepšovať sa.

A teraz môj nový pľac. Nápad vznikol u Mira (aj názov). Vďaka za vytvorenie priestoru. Vznikol asi ako reakcia na môj plač v poslednom období. Rád sa na tomto mieste podelím o pohľad zvnútra, či už ako hráča, trénera, aj rodiča. Čakajú nás MEJ v Taliansku, tak sa pokúsim priniesť krátke komentáre k veciam, čo ma zaujmú. A verím, že z pohľadu našich tímov budú radostné.
Braňo Kalužný (10.06.2014 22:06)
- 3 -

str: 1 2 3

( čítanosť: 16733 )