chrobačik

Braňov pľac
          .. pohľad hráča, trénera a rodiča v jednej osobe

outline Môj pohľad na mesiac marec

Tentokrát už s menším omeškaním prinášam môj pohľad na udalosti uplynulého mesiaca.

TOP
Už nie prvý raz sa do kategórie top daného mesiaca dostali naše kadetské reprezentačné výbery. Tentokrát z Talianska. A Italian Open priniesol tentoraz pre mňa hneď dva pohlady – jeden velmi pozitivny a druhý neúspech. Ako to už často chodí – úspech ruka v ruke s neúspechom.

Začnem tým TOP – naše kadetky opäť excelovali. Vybojované dve medaily, ďalšie víťazstvo vo štvorhre Táni Kukuľkovej s Naty Grigeľovou (a Nika a Táňa v 16-ke v dvojhre) by mohli dodať sebavedomie. Predovšetkým to budú dievčatá potrebovať v oveľa trvdšej konkurencii na MEJ. Dôležité je ďalej pracovať, nájsť správny balans medzi pokorou, poctivosťou na jednej strane a sebavedomím, uvedomením si vlastnej sily na strane druhej. Nevytvárať zbytočný tlak a očakávania, tie si dievčatá vytvoria v dostatočnej miere aj samy. A poučenie z minulosti – stmeliť kolektív, musia ísť za spoločným cieľom a podržať sa navzájom, napriek tomu, že sú si konkurenciou. V tomto pohoreli v minulosti (nie tak dávnej) niektoré naše aj nádejnejšie (najmä devčenské) kolektívy. Toto bude veľká úloha trénera smerom k MEJ okrem venovania sa jednotlivým hráčkam. Ťažká, ale nevyhnutná úloha pre Dalibora ovplyvniť myslenie a správanie dievčat. Ako pozitívny príklad môžu poslúžiť minuloroční juniori, ktorí sa dokázali sami namotivovať minulý rok smerom k majstrovstvám Európy, mať spoločný cieľ (aj spoločný sen), hovoriť o tom a vzájomne sa motivovať a skutočne svoj výkon vystupňovať v tom najdôležitejšom momente. Napriek tomu, že im to nevyšlo (nie vždy to vyjde), ich prístup a jednota boli ukážkou pre ďalších a takto ju treba vedieť využiť. Myslím, že na tomto sme sa zhodli všetci, čo sme boli na tom krásnom zápase s Francúzmi. Ak sa podarí dievčatám niečo podobné, prečo by nemohli byť zrovna ony tie, ktorým to vyjde ? Avšak pozor, ak sa juniori minulý rok dokázali motivovať takto sami, u týchto dievčat bude nevyhnutne táto zodpovednosť u trénera (majú predsa len o tri roky menej).

Popri kadetkách sa nenápadne predierajú vpred aj kadeti, najmä Števo Peko a Dano Oráč. Výsledky chlapcov (tentokrát medaila v družstvách) trochu zapadajú popri medailách dievčat, ale oni postupne napredujú. Kto by pred sezónou čakal, že sa budú dostávať do záverečných kôl súťaží ? Progres sa mi momentálne zdá väčší u Števa (a nech je to ten správny impulz pre Dana), zdá sa mi, že viac cielene pracuje na odstraňovaní nedostatkov. Už som o tom písal v predchádzajúcej správe a ďalej mi to potvrdzuje. Niektoré čiastkové výsledky (výhry a vyrovnané zápasy s poprednými hráčmi) nech chlapcom dodajú sebavedomie a vieru, že dokážu hrať aj s najlepšími. Napokon, na MEJ by sme mohli mať dobré družstvo. Strácame určitú výhodu v oboch kategóriách v tom, že kadetské súťaže sa hrajú s dvojčlennými družstvami. My máme v oboch kadetských kategóriách oveľa širšie, vyrovnané obsadenie, čo by v prípade trojčlenných družstiev bola naša výhoda. Pri štvorčlenných by sme boli v špičke...

Teraz k tomu pohľadu neúspechu, je to vlastne aj pohľad osobný. Turnaj sa vôbec nevydaril nášmu Samovi, bol to najhorši výsledok za niekoľko posledných rokov. Nevidel som ho hrať, ale už po prvom zápase sme mali diskusie cez telefón, keď som sa snažil pomôcť mu riešiť frustráciu z neúspechu a povzbudiť ho do ďalších zápasov. Napriek snahe naliať mu trochu sebadôvery (čo by mala byť jedna z úloh trénera) postupne padal hlbšie a hlbšie. Napriek tomu, že pred turnajom bol veľmi motivovaný a pracoval viac ako kedykoľvek predtým (zmena prístupu, robil nové a správne veci), turnaj sa pre neho skončil úplnou depresiou. Napriek pomoci rodičov cez telefón a niektorých trénerov našej výpravy, ktorí sa snažili ho postaviť na nohy (za čo im patrí moja vďaka). Domov sa vrátil totálne demotivovaný, bez šťavy a prestal so všetkým správnym, čo pred turnajom robil. Toto trvalo celé dva týždne až do SPM dorastu v Starej Ľubovni, ktoré rovnako aj začal. Ešte nikdy som ho nevidel v takom zlom stave ako pri prehre v prvom zápase s Kubom Ševcom. Od začiatku zápasu so zvesenými rukami a hlavou. Doslova ako boxer, ktorý už len čaká na poslednú ranu. Po odohratí skupín stačil pomerne krátky rozhovor na to, aby si veci uvedomil, sám sa namotivoval a prišiel úplne vymenený. Napriek náročnému losu prešiel vyraďovacou fázou hladko a ukázal svoju hru, čo prinieslo jasnú prevahu. Dva zjavné závery z oboch turnajov :
- sila rozhovoru (sila slova); všetci so mnou určite budú súhlasiť aké je slovo mocná zbraň. Len ju treba využívať. V zahraničí významná súčasť práce trénera. (V tomto smere musím vyzdvihnúť, že sa nám pravidelné rozhovory podarilo zaradiť do štandardnej práce Ľuba Pišteja so Samom a Adamom a určite to má pozitívny prínos)
- veľká zrada – po práci navyše a obrovskej motivácii prišiel neúspech a po poľavení v dôsledku demotivácie sa dostavil úspech. Takto to však normálne nefunguje. Hoci zvýšené úsilie automaticky okamžitý úspech nezaručí, poľavenie znamená len postupnú cestu dole (a tá výhra na bodovačke ide tiež na vrub práce v predchádzajúcom období). Bolo by chybou podľahnúť tejto zrade.

NAŠA ŠPIČKA
Tu asi len krátko - Baška pokračuje v kvalitných výkonoch, čo predviedla aj na Pro Tour-e v Nemecku (a čiastočne Španielsku, kde musela neskôr odstúpiť). Bohužiaľ, pre ostatných našich boli Pro Toury príliš vysoko. Škoda Sama Novotu, ktorý v Španielsku doplatil na zlyhanie a tesnej prehre v prvom zápase, potom ho už nezachránila ani výhra nad veľmi dobrým Čechom Jančaříkom. Samo by potreboval výraznejšie sa presadiť aj na medzinárodnom turnaji, predovšetkým, aby aj sám viac uveril, že môže hrať aj s kvalitnými medzinárodnými hráčmi.

EXTRALIGA
V extralige nič nového – tri dvojice v hornej polovici (Holíč-Vydrany, Čadca-Feromax, Ružomberok-Bystričany), v dolnej je o vypadávajúcich rozhodnuté podľa očakávania (Ľubovňa, Pezinok). Ideálny scenár - o konečnom umiestnení hore sa rozhodne v poslednom kole. Už tento týždeň. Dá sa očakávať veľky boj, čo je zároveň aj pozvánkou v piatok do Vydrian alebo v nedeľu do Čadce. A o týždeň na finálový turnaj (žeby do Holiča ?).

ČO MA SKLAMALO
Vlastne to nakoniec ani nebolo sklamanie, aj keď to spočiatku tak vyzeralo. Už niekoľko rokov chodíme na French Open (na vlastné náklady), ktorý je asi najlepšie obsadeným mládežníckym openom na európskom kontinente. Osobne sa naň vždy teším a dovolenku si plánujem už dlho vopred (kto by sa netešil do Francúzska). Aké bolo moje prekvapenie, keď som sa dozvedel, že tento rok výkonný výbor zamietol akúkoľvek účasť pre termínové kolízie. Nešťastné plánovanie spôsobilo komplikácie a žiadosti o preklad termínov a najjednoduchšie riešenie bolo účasť zamietnuť. Tu však treba vyzdvihnúť flexibilitu a pohotovú reakciu, keď na žiadosť juniorov bolo trénerom presunuté sústredenie na skorší termín a výkonný výbor svoje rozhodnutie obratom revidoval. Oceňujem.
K niektorým ďalším momentom sa vrátim o mesiac, mám pocit, že marec priniesol viac sklamaní ako radosti. Ale nerád píšem príliš pesimistické správy.

Pekný deň všetkým
Braňo (09.04.2015 07:00)
outline Pohľad na mesiace január+február

Ako ten čas rýchlo letí. Veď je to len nedávno, čo sme chodili na vianočné trhy a zrazu tu máme marec. Ani sme sa nenazdali a už tu máme viaceré vrcholy sezóny – Majstrovstvá Slovenska, vyvrcholenie dlhodobých súťaží a pomaly už aj Majstrovstvá sveta a potom aj mládežnícke Majtrovstvá Európy. A ja som neprezieravo sľúbil prinášať mesačnú súhrny... zobral som si na plecia príliš veľký balvan. Tak tentokrát za dva mesiace naraz – január a február. Potom sa už budem viac snažiť.

TOP
Vrcholom v januári bol v domácom dianí duel o vedenie v mužskej extralige. Extraligový súboj Holíč-Vydrany mal všetko, čo majú futbalové zápasy v talianskej lige – hovorilo sa o ňom už týždeň pred zápasom aj týždeň po zápase, hľadisko bolo „vypredané“ a zopár divákov sa dokonca nezmestilo...
V pamäti ostanú dva najvýznamnejšie momenty – nervozita už pred zápasom a drvivé víťazstvo domácich. Tá nervozita súvisela s diskusiou už týždeň pred zápasom- domáci šéf osvedčil svoju povesť majstra stratégie a vymyslel jednu doteraz nevídanú – registráciu divákov vopred pred zápasom. Keby niekto chcel vyvolať napätie už pred zápasom, nevymyslel by to lepšie. Niekedy mám pocit, že by so svojou schopnosťou vytvárať napätie (občas nepriateľa) mal ísť do politiky. Toto sa však môže prenášať aj na vlastných hráčov a konečnom dôsledku pôsobiť kontraproduktívne. Uvidíme, ako to bude v ďalšom súboji s Vydranmi a vo finálovom súboji o titul.
Tentokrát však Holič dominoval. A to je to skutočne správne slovo. Jasné víťazstvo. Martin Hanák späť v starej forme, spoľahlivý Samo Novota a k tomu zlomové víťazstvo Jara Truksu nad Zolom Lelkešom. Celkovo také vysoké víťazstvo, že nám sa na druhý deň podarilo uhrať lepší výsledok (keby som písal súhrn len na konci januára, môžem napísať, že sme boli lepší ako Vydrany, odvtedy nás však už dva razy vypráskali...).
A ako v talianskom futbale diskusia pokračovala ešte týždeň po zápase. Len škoda, že diskusia pred a po zápase bola viac o dianí okolo ako o príprave hráčov na zápas a hodnotení ich výkonov (ktoré boli podľa zverejnených záznamov veľmi kvalitné). Scenár je vymyslený mimoriadne dobre, zápletka miesta finálového turnaja sa rozhodne až cez posledný víkend priamym súbojom vo Vydranoch. Uvidíme, či Holíč získa aspoň potrebnú remízu. S dvomi najlepšími hráčmi v úspešnosti by asi mal, ale nechajme sa prekvapiť. Apropos úspešnosť – keď hral Samo Novota za Raču, napriek častým rozpačitým výsledkom v lige to na nominácie do repre zvyčajne stačilo, dnes, keď je najlepší Slovák v súťaži a prežíva svoju najlepšiu sezónu na domácich stoloch, sa mu miesto na MS neušlo...

MLÁDEŽ
Na mládežníckej scéne sa v januári a februári odohralo kompletné kolo SPM vo všetkých kategóriach. Niekoľko zaujímavých momentov.
1.Vo všetkých kategóriách okrem dvoch (Sašo Valúch do 21 rokov, Dalibor Diko v mladších žiakoch) sa menili víťazi. To svedčí o veľkej vyrovnanosti a je to len dobre. Podporuje to súťaživosť a posúva všetkých (snáď) dopredu.
2.U dievčat si víťazstvo v starších žiačkach a juniorkách tentokrát (oproti predošlým SPM) vymenili Táňa Kuki a Emka Labošová (pre Emku to bolo, myslím, prvé víťazstvo na juniorskom SPM)
3.V tých mladších kategóriách dominoval sever Slovenska – v najmladších žiakoch prvé tri miesta, v mladších prvé dve a mladšie žiačky vyhrala Natália Divinská. Čadca je už tradičná bašta a okrem faktu, že starší hráči už majú nasledovníkov po meči (či Kapuste ?), pochopili, že pri súčasnom transparentnom systéme odmeňovania klubov zo strany zväzu je práca z mládežou zárukou budúcich zdrojov. Popri tom silná základňa na Orave a neustále sa zlepšujúce Vrútky, malý klub, ktorý už dokáže dosť veľké veci.
4.V kadetských súťažiach tentokrát vyfúkla víťazstvá Trnava. U Táni asi už nič neobvyklé. Števo Peko potvrdil svoju dobrú formu, ktorú ukázal už na SPM dorastu. A hlavne výrazné zlepšenie po pohybovej stránke – zlepšené nohy; kým predtým často stál na pätách, prípadne vystretých nohách, tu sa objavil výrazný pokrok. Správny smer, treba pokračovať. Okamžite vidieť zlepšenie v hre, už nie je len backhandový hráč.
5.Najväčšie prekvapenie asi spôsobil Adam Brat väťazstvom v dorastencoch. Už na poslednom SPM v minulom roku ukázal veľmi dobrú hru, tam však mal smolu, že vo štvrťfinále narazil na v pohode hrajúceho Sama. Už po tomto turnaji sme robili s Adamom hodnotenie, že ak bude takto disciplinovane hrať stále, úspechy prídu. Ani sme nečakali, ako to bude skoro. Tentokrát si to so Samom zopakovali už v skupine (s ľahkou výhrou Sama) a znovu v semifinále, s veľkým bojom, ale s opačným koncom. To už mal Adam na konte jasnú výhru nad Tiborom Špánikom a svoj výkon stupňoval vo finále ďalšou jasnou výhrou nad Kopim. Takže víťazstvá nad tromi hráčmi z prvej štvorky a zaslúžené prvé miesto. Adam je pre mňa hráč s najväčším zlepšením medzi juniormi v tejto sezóne, najmä vďaka veľkému pokroku v disciplíne. Jeho prístup sa mení správnym smerom a výpadkov, ktorými bol známy, je postupne menej. Teraz treba pokračovať, dokázať sa ovládnuť a trvale ukazovať svoju lepšiu tvár aj na medzinárodnej scéne.

MEDZINÁRODNÁ SCÉNA
Na medzinárodnej scéne prišlo potešenie od nežnejšieho pokolenia. Najprv Baška Balážová predviedla veľmi dobrý výkon na World Tour v Maďarsku. Víťazstvo nad rovesníčkou Nemkou Winter, ktorá má už medailu z MS družstiev žien (to bol ten legendárny zápas, kedy Nemky porazili vo štvrťfinále Hong-Kong a Winter prispela bodom), potom tesná výhra nad hráčkou z Kórey. Účasť v šestnástke a len tesná prehra s neskoršou víťazkou, pre ktorú to bol asi najťažši zápas. Nanešťastie, to bol asi jediný pozitívny výsledok našich v Budapesti. K Baške treba pridať – nový účes, ktorý jej veľmi sluší (kto bol na M-SR, určite dosvedčí).
Krátko na to prišla radosť od starších žiačok. Na Czech Open potvrdili svoje predchádzajúce výsledky. Opäť tri pódiové umiestnenia Kuki (aj keď tentoraz „len“ jedno prvé miesto :-) ) a slovenské finále vo štvorhre. Druhé víťazstvo v sezóne štvorhry Kuki-Naty Grigelová (medzitým už aj tretie z Talianska). V dvojhre tretie miesto Kuki a štvrťfinále Niky Puchovanovej. Dve medaily Emky Labošovej. Ako dobre sa vypočítavajú takéto úspechy. Dievčatá naďalej ukazujú svoj potenciál a zvyšujúce sa sebavedomie. Kuki to dotiahla až do mesačného bulletinu ITTF za február. Aj keď zrovna tam odhaľujú zábery jej slabší pohyb, asi je prvou zo Slovenska, komu sa tam podarilo dostať.

TOP februára
Popri českom mládežníckom opene boli februárovým vrcholom Majstrovstvá Slovenska dospelých. Aj keď to slovo „dospelých“ mi pri pohľade na štartovné pole išlo trochu ťažko z úst. Ešteže som aj ja po asi 15-ročnej pauze zvýšil vekový priemer. Stálo ma to pol dňa dovolenky kvôli kvalifikácii. Zopár postrehov:
-Slabá účasť. Tak slabá už nebola dobrých pár rokov. U mužov z prvej 50-ky rebríčka chýbala presne polovica, žien prišlo osem z prvej 20-ky a dvanásť z 32-ky. Celkové počty nižšie ako pred rokom, u žien sa takmer nekonala kvalifikácia. Horšie to už (dúfam) byť nemôže.
-Žiadna výmena generácií sa zatiaľ u mužov nekoná. Popredné priečky si strážia stabilní hráči. Ale mladí začínajú byť pre druhú vlnu starších vyzývateľmi – popri Sašovi Valúchovi, ktorý si uhral štvrťfinále podľa svojho nasadenia a z mladých sa tak dostal najďalej, sa do hlavnej súťaže prebojovalo všetkých päť najlepších juniorov a štyria, ktorí nastúpili, aj odohrali veľmi vyrovnané zápasy (Kopi 2:4 so Sašom, Adam 2:4 s Maťom Gumáňom, Tibor viedol 3:0 s Andrejom Slováčikom a Samo prehral 11:9 v siedmom s Kikom Kobesom). K tomu jeden kadet – Števo Peko. Celkovo dobrý obraz, možno trochu postihnutý slabšou účasťou, ale dôležité je, že chlapci sa už ťahajú na mužoch. Toto by už malo byť pravidlom, ak chcú niečo uhrať.
-Výkony rozhodcov. V niektorých prípadoch nezodpovedali najvyššiemu domácemu podujatiu. Videl som rozhodcu, ktorý na začiatku zápasu „pridelil“ hráčovi podanie, miesto toho, aby mu dal po vyhranom lose výber podania alebo strany. Alebo udelená žltá karta (bez červenej) po tom, čo už hráč jednu v tom istom zápase dostal. Prípadne tolerovanie nešportového správania. Síce menej ako na SPM, ale stále je to možné vidieť. Páni (dámy), hráčom týmto nepomáhate, skôr naopak. Nechcem vyvolať dojem, že všetci rozhodcovia boli slabí. Naopak, väčšina si zvládla úlohu dobre. Avšak na vrcholné podujatie tam boli niektoré až školácke chyby, to sa nesmie stať.
-A na záver pozitívny postreh – divácka kulisa. Napriek minimálnej informovanosti si cestu do haly našlo nebývale veľa divákov. Až som si zaspomínal na staré časy, keď som ako mladý chalan povzbudzoval mužov Lokomotívy v európskych pohároch proti najlepším Európanom. Aj vtedy býval plný dom. Skvelá kulisa v sobotu podvečer aj v nedeľu a odmenou im bolo divadlo v podobe najkrajšieho zápasu medzi Wangom a Ľubom Pištejom. Už som počul aj vyjadrenie diváka, že taký zápas ešte nevidel. Niet lepšej reklamy, príďte aj na budúce (prípadne na ligu, nech nemusíte čakať celý rok). Finále extraligy bude tiež určite skvelé, či už v Holíči alebo u Vydrian.

Pekný deň všetkým a nasledujúci príspevok už po skončení marca
Brano Kaluzny (18.03.2015 06:39)
outline Prvá časť mužskej extraligy - dramatická, s niektorými prekvapeniami

Po skončení prvej dôležitej časť extraligy sa tento týždeň rozbehne druhá časť, teraz už rozdelenej súťaže. Ako som sľúbil, skúsim zhrnúť môj pohľad na dianie v prvej časti. Už vieme ako to dopadlo, kto bude hrať v hornej polovici tabuľky a komu zostáva boj o záchranu. Aj keď tentokrát viac ako pozorovateľ ako hráč, sčasti kvôli zraneniu a tiež vďaka tomu, že chlapci v družstve hrajú dobre a ja som teda pripravený len na striedanie. Alebo ako sme to pohotovo nazvali – samozvaný tréner.

Keby som mal jedným slovom charakterizovať tohtoročnú základnú časť, povedal by som, že bola dramatická. Tento náboj jej minulý rok chýbal, tentoraz boj prebiehal takmer v každej časti tabuľky. A čo je dobré, bude to tak naďalej. Celkovo sa mi však, s výnimkou prvých dvoch-troch družstiev, zdala úroveň nižšia ako pred rokom. Hoci hrajú dve mužstvá o titul (oproti minuloročnému jednému) a Feromax konečne v plnej sile s fit Maťom Palčekom sa tiež zlepšil, viaceré družstvá hrali oproti minulému roku slabšie. Tuším najmä tie z hornej časti vlaňajšej tabuľky. Navyše, v lige je jeden outsider, čo znižuje dramatickosť súboja v dolnej časti tabuľky.

A čo sa týka neduhov, o ktorých som písal na začiatku súťaže ? Nemyslím si, že by došlo k výraznej zmene, čo sa asi však bez nejakých zásadnejších impulzov dá ťažko očakávať. Ale môžem to posudzovať len na základe toho, čo som videl, prípadne ďalších rozhovorov. Ale po poriadku :
-Písanie zápasov - na to si počkajme ešte ďalej, budú mužstvá, ktoré nebudú v ďalšej časti súťaže hrať o veľa. Uvidíme, ako sa zachovajú. Ale určité náznaky tu už boli.Čo sa týka nás, prosím všetky mužstvá, aby sa neskúšali na napísanie výsledku ani pýtať.
-Nasadenie – bez výraznejšieho pokroku. Stále sa nájdu hráči, ktorí zápas vzdajú už v druhom sete. Nehovorím už o tom, nedať ani loptu zadarmo. U nás na Feromaxe dokonca prišlo jedno mužstvo ako výletníci. Keď som kvôli pracovným povinnostiam prišiel hodinu po začatí zápasu, zastihol som už len dohrávku posledných dvoch setov. A to ešte súperov hrajúci tréner navrhoval začať zápas o polhodinu skôr, to by som bol už našiel len zhasnuté svetlo. Len zhodou okolností som práve v ten istý deň písal o schopnosti motivovať svoje družstvo.
-Kultúra prejavu – bez zmeny. Bodka. Ale keď s tým nikto nič nerobí...
-Divácka atmosféra – rovnako. Komorná atmosféra u nás nebola len v poslednom kole pri účasti Mira Komorného, bola aj inokedy. A nielen u nás. Hrali sme síce málo vonku, nehrali sme napríklad v Bystričanoch, ale okrem Vydrian sme nikde nezažili viac ako 15 divákov. Viem, že boli sťažnosti na správanie divákov vo Vydranoch. Ale dobre je aj to, stále lepšie ako keby neprišli.

Takže, poďme sa pozrieť na jednotlivé súboje, s pohľadom späť aj čo nás môže čakať ďalej.

Dvaja o titul – Vydrany vs Holíč
Ukazuje sa nám mimoriadne dramatický súboj o titul, ktorý bude ozdobou súťaže. Ich prvý zápas bol vrcholom jesennej časti (hneď na jej začiatku). Napriek niektorým rozporom a vzniknutému napätiu, ktoré bude asi sprevádzať ich všetky zápasy. Kľúčom bol famózny výkon Maťa Greža. Pre mňa zatiaľ výkon sezóny – predstavte si, že ten chlap (povedal by som chalan, ale pri jeho rozmeroch by to nesedelo :-) ) nehral takto ťažký zápas niekoľko rokov. A v tejto sezóne pred zápasom s Holíčom neodohral ani jeden súťažný zápas. Takže prakticky bez zápasovej praxe príde a urobí tri body na majstra. Na to sa dá povedať len – klobúk dole. Nebyť toho, že hrá iba dôležitejšie zápasy, asi by kraľoval individuálnej tabuľke. Takto je najlepší hráč ligy od ich súpera – Samo Novota. Jeden z najvýraznejších individuálnych vzostupov oproti vlaňajšej sezóne. Teší ma, že mi vyšiel tip, aj kvôli nemu, keďže pingpongu obetuje skutočne veľa. A pre tých, ktorí sa sťažujú na nové lopty – Samo trénuje len s novými a súťaž hrá so starými. Na prvej bodovačke hranej s novými loptami tento víkend som počul viacero hráčov vyplakávať, že za ich hru môže zmena lôpt. Povedzte všetkým, že to tak nie je – je to v tréningu a hlave. A Samo je dobrý príklad. A čo sa týka rizík, ktoré som videl pred začiatkom súťaže ? Skôr sa nenaplnili, ale zostávajú do ďalšej časti sezóny. Úzka lavička na strane Vydrian sa ukázala, keď nehrali v plnej zostave a ten stratený bod v Bystričanoch ich ešte môže mrzieť. Takže nutnosť je vyvarovať sa zranení, čo pri už povestných vydranských hostinách môže byť náročné. Ale Zolo s Maťom sa tam cítia evidentne výborne a Zolo si svoju výkonnosť drží na svojom štandarde. Na druhej strane sa potvrdila slabšia forma Martina Hanáka. Ale niečo mi hovorí, že v druhej časti to bude znovu ten hráč z minulej sezóny. V každom prípade sa máme na čo tešiť, vzájomný súboj vo Vydranoch už budúci piatok napovie veľa (môj tip remíza). TU MUSIM DODATOCNE PRIDAT OPRAVU - TEN ZAPAS JE V HOLICI. (tak by som mozno aj mierne favorizoval Holicanov)

Čadca vs Feromax
V boji o tretie miesto to vyzeralo dlho jednoznačne v prospech Feromaxu. Predovšetkým vďaka relatívne suverénnym výkonom Feromaxu proti všetkým družstvám pod v tabuľke ním. Návrat Martina Palčeka do zostavy po minuloročných zdravotných problémoch bol citeľný a dlho okupoval čelné priečky v úspešnosti. Bohužiaľ, riziká sa potvrdili, najprv moje zranenie, následne ku koncu aj Palcove. A tiež menej tréningu sa začalo v závere prejavovať na všetkých okrem Inga. Ten ukazuje stabilné výkony a patril medzi „objavy“ prvej časti sezóny, s výrazne zlepšenou úspešnosťou oproti minulej sezóne. A spôsob, akým sfúkol Maťa Greža (jediná prehra) a Saša Valúcha, bol impozantný. Obávam sa, že nedostatok tréningu bude náš problém aj ďalej. Naproti tomu Čadca mala opačnú krivku, rozbeh Čadce trval oveľa dlhšie, ale v záverečnom dvojkole to zas bola tá stará dobrá Čadca. Najprv akoby sa ukazovala slabšia motivácia, o ktorej som písal pred sezónou. Avšak záverečný vzájomný súboj všetko zmenil a boj o tretiu priečku je ešte viac než otvorený. A aby to bolo ešte zaujímavejšie – tento piatok začína druhá časť práve vzájomným súbojom opäť na Feromaxe. Do ďalšej časti sezóny rozhodne, ako sa ktorému družstvu podarí udržať pravidelný tréning. Pre Čadcu môže hrať aj posilnenie (a rozšírenie kádra)od januára návratom ďalšieho odchovanca Peťa Krkošku.

Boj o prvú čestku bol nesmierne dramatický
Už som písal, že boj o prvú šestku bol dramatický ako dávno nie. Päť družstiev, vrátane Čadce, hralo v poslednom dvojkole s hrozbou, že sa im miesto neujde. Nakoniec rozhodnutie padlo už v piatkových zápasoch a čierny Peter ostal Rači a Galante. Asi po zásluhe.

Ružomberok, Bystričany
Novými účastníkmi prvej šestky tento rok budú Ružomberok a Bystričany. A po dosiahnutí tohto cieľa môže každý z nich ešte súperiť o postup do ligového finále. Ružomberok si vynahradil to, čo mu minulý rok tesne ušlo a Bystričany potvrdili predpoklad ambiciózneho nováčika. V priamom súboji s Galantou si obaja uhájili miesto v šestke a Bystričany ešte stihli vyparatiť pekný kúsok Vydranom stratou jediného bodu.
Obidvom družstvám sa podarilo minimalizovať riziká zo začiatku súťaže. V Ružomberku sa Mišo Pavolka sa stal lídrom a veľmi dobre mu sekundoval Filip Ježo. Jeho návrat do najvyššej súťaže bol veľmi dobrý a ukázal, že pri zachovaní motivácie jeho hra má veľmi dobrú úroveň. K tomu prišlo veľké prekvapenie v podobe senzačného výkonu takmer nováčika Andreja Kaššaya v Čadci, ktorý rozhodol o remíze a zisku nečakaných a dôležitých bodov. V Bystričanoch bol najväčší otáznik Valentín. Ten ukázal svoju lepšiu tvár a podával výborné výkony, ktoré mu vyniesli tretie miesto v úspešnosti a titul jediného hráča, ktorý dokázal urobiť tri body na Vydrany. Nebyť jediného výbuchu u nás na Feromaxe mohol byť dokonca najúspešnejším hráčom. A jeho motivácia je cítiť. V najdôležitejších zápasoch Valentín spoľahlivo potiahol družstvo a bodmi prispeli aj Peťo Konrád a Saša Dragaš a prekvapenie súťaže bolo na svete.

Rača, Galanta
Obidve družstvá zažili orpoti minulému roku pokles. Napriek tomu, že živili šancu až do posledného kola, bol to skutočne odraz ich výkonnosti v prvej časti. Aj keď u oboch by som videl trochu inú situáciu. Rača musí čeliť výraznému poklesu záujmu zo strany bývalých opôr Tomáša Šeredu a Maťa Ježa. Tu sa bohužiaľ riziká naplnili v plnej miere. Bez tréningu sa ťažko hrá na špici a prekvapujúce je to najmä u Ježka, u ktorého by som očakával viac motivácie udržiavať si výkonnosť a pespektívu hrať na úrovni ešte niekoľko rokov. Zachrániť situáciu mohol svetlý moment, mladý Tibor Špánik, ktorý sa lepšil zo zápasu na zápas. Z tohto pohľadu bohužiaľ pre Raču, tie rozhodujúce zápasy o postup (Bystričany, Ružomberok) prišli príliš skoro a Tibor prehral všetky svoje súboje. Najtesnejším rozdielom, ale prehral a tých pár bodíkov chýbalo. V ďalších kolách to bol on, kto prispieval nečakanými bodmi tak, že nakoniec ešte pred posledným víkendom blikala šanca prebiť sa hore.
Galante to tentoraz ušlo hoci družstvo ostalo bezo zmeny. Líderstva sa dobre chytil Andrej Slováčik, odohral veľmi dobrú prvú časť sezóny. Nakoniec to však nestačilo. Napriek skvelému víťazstvu nad Čadcou, v rozhodujúcich zápasoch (Ružomberok, Bystričany) tomu niečo chýbalo a prišli jasné prehry.

Rožňava vs Kysucké Nové Mesto
Obidve mužstvá plávajú v pokojných vodách, neohrození záchranou. Teraz už budú až v príliš pokojných, som zvedavý na ich pokračovanie, keď vlastne takmer nebude o čo hrať. Aj vidiac prístup, ktorý obaja ukázali u nás. Obidva tímy sa opierajú o silnú jednotku (Maťo Gumáň, Sašo Valúch), chýbal však ďalší do partie, kto by dostatočne sekundoval, aby to dalo na viac. Zaujímavé bude aspoň sledovať, ktorý z tých dvoch lídrov bude mať lepšiu úspešnosť v ďalšej časti.

Ľubovňa
Pokúsia sa o záchranu, ale vidím to ťažké. Nie je to len o priamom súboji, lebo tí pred nimi môžu získať body aj vo vzájomných súbojoch a asi si situáciu postrážia, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch. Ale ako som už písal pred sezónou, u nich to nebude žiadna tragédia a o rok môžu byť naspäť, keďže na východe si prvú ligu zas asi vyhrajú.

Pezinok
Osud už asi spečatený, pre chlapcov je každé individuálne víťazstvo cenné. Pokiaľ viem, už viac-menej počítajú s 1.ligou na budúci rok. Nevadí, je to pre chlapcov veľká škola. Škoda len, že už nie pre Davida Jakubca, ktorý odohral niekoľko dobrých zápasov.

A individuálne ? Niektorí stabilní lídri mi prepáčia, ale pre mňa boli skokanmi tejto sezóny (zatiaľ prvej časti) Samo Novota, Valentín a niektorí mladí – Sašo Valúch, Ingo Péter a Tibor Špánik.

Teraz sa už môžeme tešiť na tú vyrovnanejšiu časť súťaže, kde, najmä v prvej šestke, každý zápas môže byť ozdobou. Už tento piatok na Feromaxe tretí proti štvrtému a budúci týždeň ten najväčší súboj. Počkajme si, ako to dopadne, ale o tom v ďalšej časti.

Prajem všetkým pekný zážitok
Braňo (19.01.2015 19:33)
outline Pohľad na mesiac december

TOP
Najvýznamnejšou udalosťou decembra boli bezpochyby Majstrovstvá sveta juniorov. Tentokrát aj s našou účasťou. Smola, ktorú si vyčerpal Roman Rezetka pred dvoma rokmi, kedy napriek nominácii neodletel pre počasie, sa vrátila tentokrát aj s úrokmi. Sašo Valúch sa dostal na poslednú chvíľu z pozície štvrtého náhradníka. Myslím, že toto sa ešte nestalo počas nie dlhej histórie juniorských majstrovstiev. Okrem odhlásenia tímu Angoly a nejakých zranených hráčov aj jedna pikoška – rakúska jednotka Levenko opäť raz neudržal nervy na uzde a vyslúžil si dištanc od vlastej federácie. V pre neho relatívne málo významnom zápase domáceho bodovacieho turnaja dva týždne pred majstrovstvami opäť raz naplnil svoju povesť zlého muža a narobil taký cirkus, že rakúsky zväz mu dal niekoľkomesačný dištanc. Jednotka-nejednotka, oni sa s tým nehrajú. Ale späť k majstrovstvám. Sašo sa chytil šance dobre. Prialo mu aj vylosovanie, keď ako najvyššie nasadeného hráča vo svojej skupine dostal Maďara Ecsekiho, ktorého tento rok v superlige dvakrát porazil. Po výhre 4:2 nad Austrálčanom v súboji o prvé miesto v skupine Ecsekiho zdolal aj do tretice 4:3 na sety a svoju skupinu vyhral. To znamenalo o niečo lepšie vylosovanie v prvom kole hlavnej súťaže. Nemec Qiu aj takým mal byť – kvalitný hráč ako každý Nemec, ale zdolateľný. Tentokrát však bol nad Sašove sily a prehra 4:1 znamenala stop. Napriek nepremenenej šanci, postupom zo skupiny si Sašo splnil svoju úlohu na turnaji. Inak, turnaj potvrdil jednoznačnú dominanciu Ázie nad Európou. Žiadna medaila. Iba traja Európania v šestnástke a žiaden v osmičke u chlapcov a rovnaká bilancia u dievčat. Toto bola úplná demontáž Európy. Jedna zaujímavosť vo vzťahu k našim – jedným z tých troch Európanov bol Chrovát Zeljko (posledný víťaz TOP 10 a bronzový medailista z MEJ), ktorého dokázali počas minulej sezóny poraziť Sašo aj Samko. Úplne pohorela bašta európskeho chlapčenského pingpongu posledných rokov Francúzi. V družstvách síce ešte dosiahli štvrťfinále, kde jasne podľahli Japoncom, následne získali piate miesto. V jednotlivcoch však ani jeden hráč v šestnástke, to určite nezodpovedá ich ambíciam. Hoci aktuálny majster Európy Cassin mal aj smolu vo vylosovaní, keď prehral s prvým nasadeným Japoncom Muramatsu. Aj on, aj Akkuzu mali určite vyššie ambície. Zlé jazyky hovoria, že to je odraz zmien na francúzskom zväze a odstavenia niektorých úspešných trénerov kvôli kritickým hlasom. Inak, ako obranára ma potešila finálová účasť Muramatsu. Napriek tomu, že bol prvý nasadený, neveril som, že sa mu podarí prejsť až tak ďaleko, očakával som, že najmä ázijskí hráči si s jeho obranou budú vedieť poradiť. Faktom je, že si poradil aj s dvoma Číňanmi a skloniť sa musel až vo finále pred tretím v rade, najlepším Číňanom. Zdá sa, že aj do budúcnosti sa môžeme tešiť na kvalitnú obranu na špičkovejmedzinárodnej úrovni. Už teraz je radosť sledovať jeho zápasy. Ospravedlňujem sa nežnejšiemu pohlaviu, že o nich píšem málo. Tam totiž bola klasická „nuda“ – štyri Číňanky v semifinále. Z európaniek trochu držali vlajku len Nemky, ktorým vo štvrťfinále družstiev proti Hong Kongu k postupu chýbal len malý krôčik.

NAŠA ŠPIČKA
Z našich zástupcov v špičkových európskych ligách tentokrát potešili najmä tí v nemeckej bundeslige. Mišo Bardoň, ukázal svoje kvality víťazstvom nad silným nemeckým reprezentantom Stegerom. Je len škoda, že nedostáva šancu pravidelne. Nech mu to posilní sebavedomie a verím, že sa mu podarí presadiť. A ešte lepšie sa darilo Baške Balážovej – v súboji o prvé miesto v tabuľke porazila nemeckú dvojku a 21. hráčku sveta Shan Xiaona ! Baška je platnou hráčkou 2. mužstva bundesligovej tabuľky, takto vysoko ešte nikto z našich nebol. A výhra nad poprednou svetovou a špičkovou európskou hráčkou ju môže len ďalej posilniť. V Poľskej mužskej lige zas kraľuje Wang Yang, najúspešnejší hráč prvej časti súťaže. A poľská súťaž patrí tiež medzi to naj v Európe. Treba to uviesť, hoci ja osobne ešte stále Wanga za nášho nepovažujem. Zatiaľ mal zo slovenského občianstva viac on ako slovenský pingpong z neho. Ale verme, že sa nám to v budúcnosti vráti. A napokon, v Čechách Ľubo Pištej a Pepo Šereda v decembri nielen v pohode dotiahli prvú polovicu súťaže, ale aj suverénne vyhrali pohár. Tam obzvlášť vynikol finálový debakel, ktorý uštedrili jednému z ašpirantov na titul El Ninu. A v úspešnosti po prvej polovici tiež figurujú v popredí, každý len s dvoma prehrami. Keď spomíname El Nino, to v decembri oslabil svojim odchodom Bai He. Nepríjemné oslabenie družstva a, priznám sa, trochu ťažko pochopiteľné. Na opustenie mužstva uprostred sezóny, po tom, koľko pre neho za tie roky na Slovensku p. Kobes urobil, musí byť veľmi vážny dôvod. Nijaký vážny však nebol komunikovaný, možno by stálo za to veci uviesť na pravú mieru. Napriek tomu, že to vyzerá na jeho návrat na play-off českej ligy, mám pocit, že Bai je pre Slovensko (a naopak) už uzavretou kapitolou.

DOMÁCA EXTRALIGA – PRVÉ ROZUZLENIE
V decembri sa tiež skončila prvá časť extraligy, ktorá sa tradične rozdelí na polovice. K extralige sa chcem vrátiť v samostatnom článku, tak iba pár komentárov. Boj o prvú šestku bol tvrdý ako už niekoľko rokov nie. Pred posledným dvojkolom boli isté iba tri družstvá, o ďalšie tri hralo ešte päť tímov. Nakoniec ostali dole Galanta a Rača/Nitra, pre obidve mužstvá to znamená ústup z minuloročných pozícií. Hráčom mesiaca bol Valentin Baženov, ktorý v decembri skvele dotiahol nováčika Bystričany do prvej šestky, keď neprehral ani jeden zápas. A jeho tri body proti Vydranom hlavnou mierou prispeli k prvej bodovej strate najúspešnejšieho mužstva jesene. Inak, Žitný ostrov po rokoch opäť momentálne vládne slovenskému pingpongu. Ženy Dunajskej Stredy suverénne vedú tabuľku a majú najlepšie dve hráčky v úspešnosti (Andrea Daubnerová a Vierka Majerčíková). Počkajme na ďalší priebeh sezóny, ale akýkoľvek iný výsledok ako titul pre DS by bol prekvapením. A o prvom mieste mužov Vydrian sa už popísalo veľa, aj keď tých ešte čaká ľúty boj o titul s Holíčom.

ČO MA SKLAMALO
Tentokrát musím ukázať prstom do vlastných radov. Je to skôr perlička ako niečo negatívne, ale určite by som bol rád, keby sa situácia vyvinula inak. Bola to negatívna séria pre našu rodinu. V českej lige môj Samo hral vo štvrtok v televíznom zápase proti pražskej Kotlářke (vlastne béčko El Nina) rozhodujúci zápas za stavu 3:2 pre súpera. Týždeň predtým sa mu podarilo proti Havířovu (tiež v TV zápase) pomerne presvedčivo rozhodnúť proti Karabcovi, s ktorým dovtedy vyhral iba raz. Tentokrát proti rovesníkovi Nemečkovi, s ktorým skôr vyhráva, prehral na deväť v piatom sete. Na ďalší deň mal možnosť si rozhodujúci zápas zopakovať, tentokrát už proti samotnému El Ninu. Stav opäť 2:3, súper však podstatne lepší – minuloročná európska juniorská rebríčková jednička Reitspies. Napriek dobrému výkonu prehra 1:3. A ešte, na nasledujúci deň to isté postretlo mňa – zápas s Čadcou, stav 4:5 a prehra proti Radovi Blažekovi. Tento zápas nám vôbec nevyšiel, po relatívne ľahkom vedení 3:0 sme v hlavách už mali, že zápas v pohode vyhráme a zrazu som mal bojovať aspoň o remízu. Nedokázal som sa zmobilizovať. Tri dni po sebe, tri prehry v rozhodujúcich zápasoch v našej rodine. Už sa neviem dočkať ďalších kôl a príležitosti odčiniť to.

A na záver – všetkým prajem krásny nový rok, hlavne veľa zdravia, pre aktívnych hráčov žiadne zranenia. A nech sa Vám podarí naplniť všetky predsavzatia a ciele, ktoré si do nového roka dáte. A slovenskému pingpongu želám, nech sa podarí urobiť krôčik vpred.
Braňo (30.12.2014 18:51)
outline Pohľad na mesiac November - čo ma zaujalo aj sklamalo

Pôvodne som sa chcel obzrieť za prvou polovicou sezóny ku koncu kalendárneho roka. Keď som si začal pripravovať podklady, aby som nebol ako obyčajne v omeškaní, zistil som, že už mám trochu problém si spomínať na momenty zo začiatku sezóny. Tak mi napadlo, že každý mesiac sa toho udeje dosť na to, aby to vydalo na krátky súhrn najzaujímavejších momentov uplynulého mesiaca. Dnes teda začínam novú sériu mesačných zamyslení nad hlavnými momentmi, ktoré ma uplynulý mesiac zaujali. Tentokrát návrat k novembru.

TOP
November sa začal veľmi úspešne. Už tradičné podujatie na začiatku mesiaca je náš domáci Slovak Cadet open. A našim sa darilo ako už dávno nie. Bez debaty najväčší highlight novembra boli tri tituly Táne Kukuľkovej. Nielen výsledok, ale aj suverenita, akou sa k nim prepracovala. Bez jedinej prehry počas celého turnaja (ani len nejaké malé zakopnutie v súťaži družstiev) ! Také niečo sa na openoch len tak často nevidí. Hrala v neuveriteľnej forme a pohode. Až tak, že si vo finále mohla dovoliť pustiť súperku k vedeniu 2:0 na sety a potom jej úplne znechutiť pingpong. Tej sa o Kuki vraj sníva dodnes. Kuki dávala lekcie z pingpongového myslenia technicky oveľa vyspelejším hráčkam. Keď hrá koncentrovane (čo väčšinou platí), je zábavné sledovať, ako dokáže súperky prečítať a ničiť, napriek svojmu pomerne obmedzenému hernému repertoáru. A keď sme videli, ako v niektorých výmenách dokázala aj trikrát zahrať zahrať súperke do protipohybu, srdce nám len tak poskočilo. Ale aby som len nechválil – štvrťfinále proti Chorvátke odhalilo, na čom je potrebné pracovať. Keď prišla hráčka, ktorá prečítala jej hru a začala hrať trpezlivo, viac na rotácie a pripravovať si záverečný úder, zrazu mala problémy. Táňa sa tiež musí naučiť sama vytvárať väčší tlak, z oboch strán. Keď bude schopná viac pritlačiť backhandom a sama hrať kvalitný forhandový topspin, bude postrachom. Ako ukážka – ten štvrťfinálový zápas rozhodol snáď jediný útok z Kukinej strany, kedy v piatom sete prehrávajúc o jednu-dve lopty sama zahrala topspin, zabodovala a súperke sa zrazu rozsypal systém hry (začala sa ponáhľať a to už bola pre Kuki voda na mlyn). Ako obranár viem o čom hovorím, ten útok v pravý čas je silná zbraň (aj keď ten môj je často skôr smiešny, chcel by som ho vediet aspoň ako Rezetka...). Ona je útočníčka, takže jej súperky by mali byť neustále v strachu, že ak spomalia alebo len podržia hru, príde od nej trest. Potom sa budú musieť ponáhľať do útoku, čo je vždy jej systém hry. Popri Táni tentokrát trošku zanikli ostatné výsledky, ktoré boli tiež vynikajúce. Jej partnerstvo s Natáliou Grigelovou je už zabehnuté, dievčatá si skvele pasujú a dúfam, že ešte pridajú nové do radu už dosiahnutých úspechov. U chlapcov bol tentoraz hrdinom Dano Oráč, tretie miesto v dvojhre, s víťazstvom nad dvoma Francúzmi, je výborný výsledok. Rovnako jeho tretie miesto vo štvorhre spolu so Števom Pekom (tiež cez Francúzov), či tretie miesto košickej štvorhry Zelinka-Reho. V Bratislave sme skvele nadviazali na septembrový Croatia Open a začiatok medzinárodnej sezóny sme mali úspešný ako už dávno nie. Bohužiaľ, v Maďarsku sa nám o týždeň neskôr už darilo menej. Tu sa ukázalo, že toto bol najsilnejšie obsadený turnaj prvej časti sezóny. Medailové umiestnenia boli tentoraz ďalej, ale jedna sa predsa len podarila – ako inak, štvorhra kadetiek Grigelová–Kukuľková. V dvojhrách síce slušné percento postupujúcich zo skupín, ale potom už bola konečná v prvých a druhých kolách. Nikto sa nedostal lepšie ako do 32-ky. U kadetov môže byť príčinou aj únava z Bratislavy, ešte stále sa musia učiť zopakovať dobré výkony viackrát po sebe. U dievčat kadetiek aj fakt, že hrali aj juniorské súťaže, kde si počinali ešte dobre (takže náročná turnajová séria – Ba piatok-nedeľa, HU juniorky streda-štvrtok, HU kadetky piatok-sobota). U juniorov bolo sklamanie aj u nás doma. Samo išiel na turnaj s nádejou po štvrťfinále z Chorvátska. Bohužiaľ, vytvoril si sám na seba príliš veľký tlak. Na turnaji však miesto preňho tradičnej túžby po víťazstve tentokrát prevládali myšlienky „len neprehrať“, čo sa na výkone vždy odrazí. Chýbala odvaha niečo urobiť, resp. správna taktika a pokoj v rozhodujúcich momentoch v zápase proti Francúzovi Givonovi v 32-ke. Hoci on to na Francúzov vie a vždy sa na nich zvlášť namotivuje.
Vyhodnotenie prvej časti sezóny mládežníckych reprezentácií nechám na tréneroch. Pevne verím, že niektorí ho aj urobia. Z mojej strany len dva protichodné momenty – v kadetkách sa nám stretá silná generácia a tréner, ktorý chce s dievčatami pracovať a niečo dosiahnuť / oproti tomu juniorský výber, ktorý ešte ako jediný nemal žiadnu spoločnú prípravu a dôvera medzi hráčmi a trénerom je veľmi nízko...

PALEC HORE
Na domácej mládežníckej scéne bol v novembri príjemným prekvapením Kubo Zelinka. Najprv semifinále na dorasteneckej bodovačke a potom aj víťazstvom na kadetskej. Jeho herný štýl je progresívny, už som sa viackrát vyjadril, že sa mi jeho nátlaková hra páči. K tomu zlepšil backhand, zvýšil bojovnosť a ukázal odolnosť v kritických situáciách, čo v minulosti nebolo vždy pravidlom. Boj o kadetskú reprezentáciu pokračuje, je len dobre že okruh adeptov na miestenky na MEJ je pomerne široký.

Medzi ďalšími pozitívami sú dobré výkony mladých v extralige. V novembrových kolách sa zaskveli. Sašo Valúch pozitívnym skóre proti obom najsilnejším družstvám (Vydrany, Holíč), poraziť Muska, Hanáka a Truksu v priebehu dvoch týždňov je vynikajúca vizitka. Neviem, či ešte niekto v tejto sezóne dosiahne pozotívne skóre proti obom favoritom súťaže. Kontroval mu Ingo s vysoko aktívnym skóre a suverénnou výhrou na Martinom Grežom, pre ktorého to bola zatiaľ jediná porážka v súťaži. Taktiež Mišo Pavolka a ako príjemné prekvapenie aj najmladší Tibor Špánik, ktorí boli lídrami svojich družstiev v novembri. Inak, odstup prvých dvoch tímov v extralige je až príliš veľký, keď napríklad Feromax ako tretie družstvo v tabuľke, ktoré doteraz s ostatnými mužstvami ani toto nestratilo ani bod, dostal od obidvoch jasne 6:1. A v decembri sa nám rysuje zaujímavé vyvrcholenie boja o prvú šestku, stále je tam namočených päť družstiev. Tieto sa, navyše, stretnú v niektorých vzájomných súbojoch.

NAŠA ŠPIČKA
V najsilnejších zahraničných ligách v novembri pokračovala vo výborných výkonoch Eva Odorka vo francúzskej Pro A. Opäť bola oporou Elancourtu a svoj tím drží v hornej polovici tabuľky. V celkovej úspešnosti ligy jej to vynieslo priebežné šieste miesto ako najlepšej Európanke, pred ňou je len päť Číňaniek. Eva je stále vynikajúca hráčka a je len škoda, že svoje najlepšie roky strávila mimo reprezentácie. Neviem a nechcem hľadať, kde nastala chyba medzi ňou a zväzom, to vedia len oni. Na komunikáciu však vždy musia byť dvaja, takže asi to bude na oboch stranách. Veľká škoda, počas tých rokov dosiahla vo francúzskej lige mnoho úspechov (ak sa nemýlim, vrátane výhry nad majsterkou Európy). Za tie roky sa mohlo na reprezentačnej úrovni niečo podariť. To už však nikto nenapraví, som rád, že aspoň teraz je späť a s Baškou tvoria kvalitný základ tímu.

SKLAMANIE
Sklamaním boli pre mňa novembrové vystúpenia našej chlapčenskej 21 v superlige. Nie kvôli hre chlapcov, ale pre spôsob akým sa „pobili“ o postup do štvrťfinále. Chlapci deklarovali ambície popasovať sa o postupové miesto s Rakúskym Stockerau, na stole to však vyzeralo dosť odlišne. Treba povedať, že súper v plnej zostave bol nesmierne ťažký, ale na našom tíme nebolo vidieť skutočnú bojovnosť a vyššiu odolnosť v ťažkých zápasoch. Proti Rakúšanom možno pochváliť len Inga za hru a koncentráciu a Samka za snahu. To je však málo. A ešte väčší prepadák bol zápas proti Slovincom (zápas v Maďdarsku medzitým som nevidel, tak neviem zhodnotiť). Pri oboch domácich zápasoch sa však diváci zhodli, že najmenej motivovaným článkom tímu je na našej strane tréner Robo Valúch. V niektorých momentoch to vyzeralo, že mu to je jedno. Aký to bol rozdiel proti slovinskému trénerovi, ktorý je už známy ako úplný fanatik... Problém je, ak tréner nemotivuje zverencov k lepšiemu výkonu. U nás to však je ešte ďalej, v tomto prípade skôr demotivoval. Vidiac toto účinkovanie som si spätne premietol pôsobenie našich chlapcov za posledných jeden a pol roka – náš juniorský tím som videl skutočne namotivovaný a naštartovaný pobiť sa za toto obodbie jeden raz – na majstrovstvách Európy (okrem toho ešte raz na Czech Open, s vrcholom vo štvrťfinále proti Japoncom, to však bol B tím pod vedením Igora Rzavského). Aj to však bolo hlavne vďaka tomu, že chlapci sa namotivovali a na tento turnaj zacielili sami.

NOVINKA MESIACA (ROKA ?)
A ešte na záver – mimoriadne ma potešila nová pingpongová stránka, ktorú nám priniesol Rado Blažek. Zatiaľ som jej prepadol, prakticky denne nové články, informácie o účinkovaní našich hráčov v zahraničí (kto si pamätá, svojho času prinášal informácie o našich v zahraničí Janko Medvecký, potom to chýbalo), rozhovory a reportáže. Náročná úloha, sledovať všetky súťaže a nikoho neprehliadnuť (keď navyše niektorí hrajú vonku už tak dlho, že zídu z mysle širokej pingpongovej verejnosti – napr. kto si dnes ešte pamätá Adriku Brunaiovú, ktorá roky hrá najvyššiu rakúsku ligu). Rado si nastavil laťku poriadne vysoko. Prajem stránke (a tebe, Rado), aby mala čím ďalej vyššiu popularitu (ja som tam denne) a darilo sa jej naďalej zvyšovať úroveň.
Braňo (12.12.2014 06:45)
outline Vyhodnotenie ankety o činnosti komisií zväzu

Už nejakú dobu mám dlh voči tým, ktorí prispeli do ankety o práci výkonného výboru. Mrzí ma to, ale nepodarilo sa mi to skôr spracovať. Konečne som si našiel chvíľu na krátky sumár analýzy (tradične, cestou v lietadle). Pre zopakovanie – anketa bola zameraná na hodnotenie práce jednotlivých komisií po približne ročnom pôsobení a ako sa im darí zavádzať zmeny do činnosti stolnotenisového zväzu. Cieľom bolo vyhodnotiť, ako stolnotenisová verejnosť účinkovanie nového zväzu vníma a poskytnúť spätnú väzbu pre potreby výkonného výboru.

Keby som mal dať v dvoch vetách zhrnutie výsledku ankety, tak by bolo nasledujúce :
Anketa poskytla dobrý obraz o činnosti v stolnotenisovom hnutí, v ktorom dominujú dva negatívne výsledky. Ten prvý je vnímanie činnosti výkonného výboru a tým druhým, pre mňa najväčším prekvapením z ankety, je obraz zainteresovanosti členskej základne (teda nás všetkých) na dianí v hnutí a snahe o zlepšenie.

Začnem tým prekvapením. A priznám sa, vôbec som nečakal, že sa touto témou budem musieť zaoberať. Celková účasť v ankete bola pre mňa nepríjemnou sprchou. Rozmýšľam, či som urobil chybu v jej propagácii a budem rád, ak dostanem spätnú väzbu, že ste o nej nevedeli. Nabudúce sa poučím. O ankete som však písal dva-trikrát na diskusnom fóre (našli sa aj reakcie) a okrem toho aj v jednom mojom krátkom príspevku. Tiež sme sa o nej s viacerými rozprávali na turnajoch. Počas trvania ankety si moje články prezrelo vyše tristo ľudí (čo ma teší), ale celková účasť bola viac než mizerná. Iba 33 hlasujúcich v ankete znamená, že záujem vyjadriť svoj názor je medzi nami členmi hnutia minimálny. Nakoniec, keď som túto mizernú účasť rozoberal s niektorými organizátormi bývalých ankiet, potvrdili mi, že mali rovnakú skúsenosť s aktivitou nás všetkých. Ale celé stolnotenisové hnutie bude vždy len obrazom toho, akí sme my. Ak nie sme ochotní venovať asi 4 min anonymnej ankete s cieľom zlepšenia práce zväzu, tak je to svedectvom našej ľahostajnosti alebo toho, že sme stratili vieru v možné pozitívne zmeny. Neviem, ktorá z tých dvoch možností je horšia. Ale nastavili sme si zrkadlo sami sebe. Ako už častejšie odznelo na týchto stránkach – my všetci tvoríme stolnotenisový zväz a vedenie, práca a výsledky zväzu budú vždy iba odrazom záujmu nás všetkých. A v tomto sme tentokrát prepadli.

Nie som expert na štatistické zisťovanie, ale domnievam sa, že napriek nízkej účasti sa dá vzorka považovať za reprezentatívnu (aj pri porovnaní s asi 1500 respondentmi pri prieskumoch verejnej mienky a predvolebných prieskumoch), hoci počet je iba jeden z parametrov (štruktúru som nezisťoval, nie je to až také potrebné a zaručenie úplnej anonymity a rýchlosť vyplnenia sa mi zdali podstatnejšie). Nakoniec, nech si každý z výsledkov zoberie, čo chce. Dali dobrý obraz o činnosti a pokiaľ vedenie zväzu bude mať záujem z nich vyvodiť nejaké opatrenia, nebude predsa podstatný počet hlasujúcich. Takže aké boli ?

Pre zopakovanie najprv uvediem jednotlivé otázky z ankety :
1.Ako hodnotíte činnosť jedntlivých komisií za minulú sezónu ?
2.Činnosť ktorej komisie hodnotíte najlepšie ?
3.Činnosť ktorej komisie hodnotíte najhoršie ?
4.Uveďte 3 oblasti, ktoré by podľa Vás mali byť prioritne riešené

Prvá otázka sa detailne zaoberala vnímaním zmien, ktoré jednotlivé komisie priniesli počas svojho účinkovania. Možnosti odpovedí boli nasledujúce :
A.Systematicky pracuje na rozvoji podla stanovenej vízie
B.Zaviedla zmeny v niektorých prioritných oblastiach
C.Vykonáva operatívnu činnosť a vykonala niektoré pozitívne zmeny
D.Vykonáva iba operatívnu činnosť
E.Vykonáva operatívnu činnosť a vykonala niektoré negatívne zmeny
F.Vykonáva len čiastočnú operatívu
G.Nerobí nič alebo svoju činnosť nekomunikuje
H.Neviem / nehodnotím

Odpovede (okrem Neviem/nehodnotím) boli postavene rovnomerne od najpozitívnejšej po najnegatívnejšiu. Spolu tri pozitívne, v strede neutrálna a tri negatívne. Takže prvý hodnotiaci pohľad je na pomer medzi pozitívnym a negatívnym hodnotením jednotlivých komisií. Ani jedna komisia v tomto nevyšla pozitívne, u všetkých prevláda negatívne hodnotenie nad pozitívnym. Celkový priemer za jednotlivé komisie je 4,5 hlasov/6,5 /17 (pozitívne/neutrálne/negatívne). Jediná komisia, ktorá je blízko aspoň vyrovnanej bilancie medzi pozitívnymi a negatívnymi hodnoteniami je Komisia mládeže, s výsledkom 12/3/15 hlasov. Na opačnom póle je Komisia športovej reprezentácie, ktorá na strane pozitívnych zmien nemá ani jeden hlas! (výsledok 0/7/23).

Pozrime sa krátko na výsledok jednotlivých komisií (trochu nevýhodou je, že tu nemôžem uviesť tabuľku alebo graf, ktoré by poskytli prehľadnejší obraz).

Komisia športovej reprezentácie – 0/0/0/7/3/12/8 (výsledky uvedené podľa poradí odpovedí vyššie). Jednoznačne najslabšie hodnotenie, ani jeden pozitívny hlas a negatívne prevyšujúce neutrálny (operatívu). Jasný názor na činnosť komisie, najviac hodnotení v oblasti „vykonáva len čiastočnú operatívu“, t.j. problém nie je ani v tom, že by svoju činnosť nekomunikovala.

Športovo-technická komisia – 0/0/4/11/1/9/4. Najviac hodnotení (11) zo všetkých komisií v neutrálnej oblasti, komisia vnímaná najmň ako vykonávajúca si svoju operatívnu činnosť. Iba 50% hlasujúcich komisiu vnímalo negatívne (aký paradox – písať „iba 50% negatívnych hodnotení“!). Súčasne najnižší počet (14) negatívnych hodnotení zo všetkých komisií. Zároveň veľmi nízky počet pozitívnych. V sumáre vnímaná ako operatívny alebo čiastočne operatívna činnosť komisie.

Komisia mládeže – tu je obraz asi najzaujímavejší, s hodnotením 1/3/8/3/4/4/7. Už na prvý pohľad veľmi rozmanité hodnotenie. Drvivo najviac pozitívnych hodnotení, ľudia si všimli niektoré zmeny, ktoré komisia zaviedla. Síce stále ešte chýba vízia a stanovenie priorít, ale aspoň pracuje na zmenách a časť verejnosti ich vníma pozitívne. Súčasne najmenej neutrálnych hodnotení (iba operatíva). Taktiež časť verejnosti (a stále tá väčšia), ktorá zmeny/činnosť vníma negatívne alebo vôbec. Avšak z tohto hodnotenia je vidieť, že komisia sa snaží zavádzať zmeny. Treba sa zamyslieť aj nad tým, prečo sú niektoré vnímané negatívne a tiež, či sú správne odkomunikované.

Rozhodcovská komisia – s hodnotením 1/2/2/9/0/10/5 asi druhé hodnotenie po komisii mládeže. Aj keď, odpovedí napovedajúcich zmeny (pozitívne či negatívne) je veľmi málo. Hodnotenie je skôr ladené v oblasti úplnej alebo čiastočnej operatívy, kde sa nachádza 66% odpovedí.

Metodicko-vzdelávacia komisia (0/0/3/6/1/2/14) a komisia pre masový rozvoj, školský šport a šport telesne postihnutých (0/1/2/3/1/3/16) vyšli z hodnotenia obidve s veľmi podobným obrazom. Minimum pozitívnych hodnotení, minimum hodnotení napovedajúcich o snahe o zmeny. Približne 50% hodnotiacich sa vyjadrilo, že nerobia nič alebo svoju činnosť nekomunikujú. K tomu niet čo dodať.

Chcel som sem umiestniť aj tabuľku vyhodnotenia, aby to bolo prehľadnejšie, ale formátovanie mi to nedovolilo.

Ďalšie dve otázky priamo smerovali na porovnanie výkonu jednotlivých komisií medzi sebou. A odpovede potvrdili to, čo nám vyšlo z prvej otázky. Najlepšie hodnotená činnosť Komisie mládeže, za ňou s odstupom Rozhodcovská komisia a ŠTK. Najslabšie Metodicko-vzdelávacia, Masový rozvoj a úplne na chvoste bez jediného hlasu Komisia športovej reprezentácie. Postavenie najnegatívnejšie hodnotenej komisie si vybojovala jednoznačne Komisia masového rozvoja (len pre zaujímavosť – získala rovnaký počet negatívnych hlasov ako Komisia mládeže v pozitívnych). Komisia mládeže bodovala aj v tomto hodnotení – na druhom mieste. To potvrdzuje aj hodnotenie jej činnosti v prvej otázke – kto robí, robí aj chyby. Prípadne musí svoje zámery lepšie vysvetliť.
Miesto ďalšieho komentára samotné výsledky :
oČinnosť ktorej komisie hodnotíte najlepšie ?
Komisia športovej reprezentácie 0
Športovo - technická komisia 5
Komisia mládeže11
Rozhodcovská komisia 7
Metodicko - vzdelávacia komisia 1
Masový rozvoj, školský šport a tel. postihnutí 1
Neviem / nehodnotím 4

oČinnosť ktorej komisie hodnotíte najhoršie ?
Komisia športovej reprezentácie 1
Športovo - technická komisia 3
Komisia mládeže 8
Rozhodcovská komisia 0
Metodicko - vzdelávacia komisia 4
Masový rozvoj, školský šport a tel. postihnutí11
Neviem / Nehodnotím 2

Čo s tým hodnotením ďalej ? Pokúsim sa ho nejako rozumne odkomunikovať smerom na Výkonný výbor. Nad najvhodnejším spôsobom už nejakú dobu rozmýšľam. Možných reakcií je viacero (a nebudem radšej spúšťať anketu, ako myslíte, že sa VV rozhodne) – od odignorovania celého hodnotenia, cez individuálny prístup niektorých komisií až po, v ideálnom prípade, cielenej akcií celého VV a prevzatie oblastí, v ktorých je potrebné urobiť zmeny a prípravy akčných plánov pre tieto oblasti. Na základe nami všetkými vytipovaných oblastí by si určite vedela každá komisia vybrať. Takže na záver už len pridávam hodnotenie priorít, ako ich spoločne vidíme. Ak si čo len jedna komisia z nich niečo vyberie a urobí v tejto oblasti svoju víziu, za ktorou si pôjde, tak mala anketa zmysel.

Uveďte 3 oblasti, ktoré by podľa Vás mali byť prioritne riešené :
Rozvoj členskej základne a popularizácia pingpongu 9
Pripraviť systém práce s mládežou v najmladšom veku11
Zlepšenie práce mládežníckych reprezentačných tímov 9
Profesionálni reprezentační tréneri 5
Zlepšenie práce trénerov a ich rozvoj podľa moderných poznatkov 3
Zvyšovanie počtu medzinárodných štartov (vo všetkých kategóriách) 2
Systém ďalšieho rozvoja po skončení mládežníckych kategórií (post-juniori) 2
Vytvorenie tréningových centier12
Zmeny vo financovaní činností11
Školský šport, zvyšovanie aktivít na školách 5
Vzdelávanie trénerov 3
Organizovanie významných medzinárodných športových akcií 1
Zvyšovanie prítomnosti v médiách 7
Komunikácia k stolnotenisovej verejnosti 11
Iné (prosím uveďte) : 0

Určite bude zaujímavé anketu zopakovať každý rok, aby sme videli, či sa hodnotenie zlepšuje alebo nie. Toto nám tiež dá do budúcnosti odpoveď ako jednotliví členovia VV pristupujú k svojej funkcii.

Pekný večer všetkým

Braňo
Braňo (05.12.2014 21:42)
outline S malým omeškaním - extraliga mužov, aká budeš tento rok ?

Tento príspevok som písal tak dlho, až som premeškal rozhodujúci moment. Úvod už prepisujem tretíkrát, aby bol aktuálny... Mrzí ma, nedostatok času. Chcel som dať môj pohľad na extraligu a čo očakávať od novej sezóny. Medzitým už prebehlo prvé kolo. Niečo naznačilo a zatiaľ moje odhady potvrdilo. Hoci začiatok sezóny býva ešte s kolísavými výsledkami, nastavil každému zrkadlo, ako pracoval v lete (aj preto som v prvom kole nenastúpil :-) ). V lete mnohým trochu podrástlo bruško (tento rok sa mi to výnimočne vyhlo; kto ma stretne, môžte ma pochváliť...). Tým, čo netrénovali pravidelne, znová ubudlo kondície. Viem, o čom píšem, tento pocit dôverne poznám už vyše dvadsať rokov. Začiatok sezóny proste bolí (a každým rokom viac).

Skôr než sa pozriem na novú sezónu, ešte ohliadnutie za tou uplynulou extraligovou. Pre mňa prelomovou – po dvadsiatich rokoch som znovu zakotvil na Slovensku. Vzhľadom na posledné roky strávené najmä v ČR to prostredie dôverne poznám a bol som zvedavý ako obstojí slovenská liga v porovnaní so susedmi. Samozrejme, porovnávanie môže byť trochu nefér, česká bola vždy o niečo silnejšia. Aj v časoch, kedy viac ako polovica reprezentácie dospelých bola slovenská (prelom osemdesiatych a deväťdesiatych rokov), v Čechách bola silnejšia základňa a široká špička, takže vo federálnej lige bola prevaha českých družstiev. Ale východisko pri rozdelení sme mali veľmi podobné – rovnaký systém výchovy hráčov, prevahu aj v niektorých mládežníckych reprezentáciách. Takže všetky predpoklady, aby sme sa im postupom času vyrovnali. A porovnávanie s nimi by malo byť pre nás aj určitým hnacím motorom vpred. Hlavne preto, že medzičasom sa situácia vyvinula jednoznačne – kým oni zbierajú medaile z európskych podujatí, my sme upadli do priemeru. Aj oni mali určitý útlm, ale posledné roku idú znovu vpred a vďaka výbornému systému práce od najmenších (už od najmladších žiakov) verím, že budú v priebehu pár rokov opäť v úplnej európskej špičke.

Ale späť k porovnaniu našich najvyšších súťaží. Snažil som sa byť objektívny a našiel som oblasti, v ktorých sme horší aj lepší. Sústredil som sa na súťaž mužov, k ženskej lige sa necítim dostatočne znalý, aby som sa mohol vyjadrovať. Ale je možné, že niektoré body budú sedieť aj na tú.

1.Samotný princíp hodnotenia súťaže
V ČR sa hodnotením zaoberá vedenie a riadiaci orgán, bolo publikované. Zväz posiela každý rok po skončení súťaží štruktúrovaný dotazník na vyhodnotenie jednotlivým klubom, kde vyjadria svoje názory na uplynulú sezónu a návrhy na úpravu. S týmito sa ďalej pracuje a takto je zabezpečené neustále vylepšovanie. Neviem o tom, že by sa u nás riadiaci orgán akokoľvek systematicky zaoberal našou extraligou, pokiaľ nepríde nejaký podnet zdola.
Čo s tým ?
Nestojí to veľa, len trošku času a námahy, na konci sezóny pripraviť v spolupráci s klubmi jej vyhodnotenie. V ČR si mužskú extraligu riadia kluby samostatne, ale pokiaľ u nás je riadiacim orgánom VV, je to jeho úloha.

2.Herná úroveň
Už vyššie som naznačil, že v úrovni je jednoznačne lepšia súťaž u susedov. Niet divu, aj naši najlepší reprezentanti hrajú českú ligu. Jednoducho, ekonomické zázemie je silnejšie a to priťahuje lepších hráčov, toto je fakt, ktorý musíme brať do úvahy (bohužiaľ). U susedov je to profesionálna súťaž, takmer všetci hráči sa pingpongom živia a denne trénujú. U nás možno aj polovica hrá pingpong popri škole a práci aby si trochu privyrobili a/alebo urobili radosť. Keď hovorím o profesionálnej súťaži, celkovo v českej lige je prostredie podstatne profesionálnejšie ako naše. Prispievajú k tomu aj ďalšie faktory, ktoré popisujem ďalej. Okrem celkovej úrovne je rozdiel aj vo výkonnostných rozdieloch medzi špicom tabuľky a poslednými mužstvami - hoci aj v Čechách je značný, u nás je ešte výraznejší. Kým naše suverénne najlepšie mužstvo minulý rok Holíč by hralo v Čechách pravdepodobne play-off (aj keď si netrúfam hádať, či by sa dostali medzi prvých štyroch), najslabšie mužstvá by boli asi iba priemernými družstvami v českej druhej najvyššej súťaži. Tento rozdiel sa v novej sezóne ešte zvýrazní, vďaka dvom mužstvám hrajúcim o titul (predpoklad) a slabšiemu spodku tabuľky.
Čo s tým ?
Na tomto asi ťažko niečo zmeníme, takže aj pre našich mladých hráčov, ktorí chcú ďalej napredovať budú Čechy (prípadne iná krajina) po dosiahnutí určitej úrovne ďalším smerovaním. Vzhľadom na stav výchovy mládeže u nás a nich ani nie je perspektíva, že by sa to malo v dohľadnom čase (za môjho života ?) zmeniť. Ale ak rozmýšľam nad opatrením, ktoré by mohlo aspoň trochu pozdvihnúť úroveň doma, skúsil by som povoliť hráčom hrať v jednej sezóne vo dvoch krajinách. Toto by mohlo aspoň čiastočne pritiahnuť silných hráčov, aj keby to bolo iba pre pár zápasov za sezónu (popri hraní v zahraničí by si mohli dovoliť odohrať pár zápasov doma a privyrobiť si). V niektorých krajinách to už zaviedli (napr. Francúzsko, Švédsko, Srbsko) a sú hráči, ktorí to využívajú.
Za ďalší návrh ma nebudú mať radi v niektorých kluboch zo spodu tabuľky, ale – ja by som navrhol ligu zúžiť na 10 mužstiev. Myslím si, že je to dostatočný počet na úzku slovenskú špičku. Súťaž by sa viac vyrovnala a pri zotrvaní v systéme rozdelenia na prvú šestku a druhú teraz už len štvorku by stále mali družstvá v dolnej časti o čo hrať. Znížilo by sa riziko, že mužstvo, ktoré skončí na siedmom mieste po úvodnej časti ligy, bude ovplyvňovať boj o záchranu, lebo už nemá čo stratiť.

3.Písanie zápasov ?
Tu som plynule prešiel k ďalšiemu bodu, ktorý je u nás vraj všeobecne rozšíreným neduhom. Ten otáznik hovorí len, že k tomuto tvrdeniu nemám žiadne dôkazy. Je to skôr také verejné tajomstvo. Pre mňa nepochopiteľné, keďže do súťaže sme sa všetci prihlásili preto, že chceme hrať a vyhrať. Ale ako sledujem niektoré diskusie (a niektoré podozrivé výsledky), je to jav, ktorý sa vyskytne v súťažiach každej úrovne. Kde je nejaká etika ? Nerozumiem tiež (možno som stará škola), ako sa môže niekto pozrieť do očí družstvu, ktoré bojuje o záchranu a on v predchádzajúcom kole pustil zápas jeho najväčšiemu konkurentovi. A v pohode sa tvárime ako kamaráti, veď sa vlastne nič nestalo, len som vás neférovo podrazil.
Čo s tým ?
Tak toto je ťažší oriešok. Je potrebné zmeniť všeobecne kultúru a etiku medzi hráčmi (klubmi). Takých, ktorí sa nehanbia podvádzať, určitým spôsobom „vylúčiť“ zo spoločenstva. Možno by stálo za zváženie vytvorenie určitého etického kódexu, ku ktorému by sa družstvá prihlásili. Ja viem, že toto je také „soft“ opatrenie, ale niekde treba začať. Zmena kultúry nie je niečo, čo sa dá dosiahnuť zo dňa na deň. Ale ani u susedov nemajú žiadne opatrenia v tomto smere a pri tom neexistuje, že by niektoré družstvo vedome pustilo zápas. Je to len v nás. Za naše družstvo napríklad každý vie, že by taký návrh ani nemusel dávať (a mali sme príležitosť napr. minulý rok ovplyvniť boj o tretie miesto v poslednom kole, napriek tomu sme v Čadci asi na prekvapenie viacerých vyhrali). Je to však o pôsobení na etiku a morálku nás všetkých. Tá kultúra sa dá nastoliť, aj keď sa vždy nájdu tí, ktorých to nezmení. Takých potom postihovať akonáhle sa čo len trochu dá dokázať manipulácia. Navyše, pokiaľ to nebudeme považovať za bežný jav, ale kultúra bude nastavená jasne proti tomu, sami sa určitým spôsobom vylúčia. Toto je ťažká oblasť (rovnako ako stávkovanie na zápasy), treba však aspoň začať niečo robiť v oblasti preventívy a výchovy, inak sa nám budú takéto neduhy opakovať neustále.

4.Nasadenie
Bohužiaľ, ďalšia oblasť, kde za ligou u susedov zaostávame. A to nie, že by u nás nasadenie nebolo a neboli dramatické a divácky príťažlivé zápasy. Niekedy skôr naopak, je škoda, že také zápasy vidí len tak málo divákov. Ale kto divákovi zaručí, že keď sa príde pozrieť neuvidí zrovna hráča, ktorý bude hrať bez záujmu a zápas tam vypustí (viď popularita Slovanu vo futbale) ? Prehra nie je katastrofa a je ok, pokiaľ hráč urobil pre výhru maximum. Ale prečo sú hráči, ktorí prídu a neprejavia ani záujem vyhrať, prípadne po chvíli to vzdajú a vypustia, lebo sa „nedá“ vyhrať ? Takýchto zápasov som za rok videl dosť. Verte mi, že v českej extralige vypustený zápas nezažijete.
Čo s tým ?
Výchova, pôsobenie na hráčov v rámci klubov. Už od malička. A tiež osobné vzory. Každý taký hráč, ktorý dokáče spoluhráčov strhnúť a motivovať k správnemu prístupu. V tomto smere vzory v súťaži máme, len ich treba v kluboch vedeiť správne využiť. Dám jeden príklad, dúfam, že sa Samko neurazí. Posledný rok v Čechách sme hrali už len druhú najvyššiu súťaž, odhlásili sme sa z extraligy kvôli našej už slabnúcej výkonnosti (boli sme traja hráči, ktorí sme ju hrali iba popri svojej prioritnej pracovnej kariére) a aj kvôli tomu, aby sme mohli stiahnuť do klubu Samka a dať mu šancu 1.ligu hrať. Rok predtým ju hral v Hodoníne, ale s veľmi slabou úspešnosťou a viacerými odovzdanými zápasmi. Pri prvom domácom zápase prehral nešťastne jeden zápas tesne a na ďalší zápas proti súperovej jedničke nastúpil s tým, že iba bez záujmu odstál prvý set. Po sete som si ho zavolal a ako najstarší v družstve som mu pred všetkými dôrazne vysvetlil, že toto v našom družstve robiť nebude a ak nechce bojovať, nabudúce už hrať nebude a máme v družstve ďalších, ktorí si radi zahrajú a určite tam nechajú všetko. Zápas samozrejme vyhral a už sme žiaden problém s bojovnosťou celú sezónu nemali. Tiež vďaka tomu, že celé družstvo, napriek tomu, že zložené zo starších hráčov hrajúcich pre radosť (a Maťa Muchu, aby to nevyzeralo, že som na neho zabudol), bolo vždy bojovne naladené a strhlo ho prístupom. Nakoniec bol hneď v tej sezóne v najlepšej desiatke v úspešnosti, hoci v predchádzajúcej bol medzi poslednými. Je smutné, že musíme o tomto hovoriť, ale poctivý prístup a skutočná bojovnosť o každú loptičku nie je u nás samozrejmosťou. Použijem ako príklad starších harcovníkov (chlapci, prepáčte, ja viem, že sme ešte stále mladí :-) ) – štyridsiatnikov Jara Truksu, Jožka Wiltschku, Peťa Robu a Peťa Konráda – všetci by určite potvrdili, že sa stále dokážu presadiť aj vďaka tomu, že nikdy nedali ani loptu zadarmo.

5.Kultúra prejavu
Bez slov. Každý vie, o čom hovorím. Tie vulgárne prejavy, ktoré si môžu diváci vypočuť, sú nekonečné. Zaujímavé, u susedov som nikdy v najvyššej súťaži nezažil, že by niekto nahlas zanadával alebo kopol do ohrádky. Keď tú kultúru dokážu mať tam, prečo my nie ? Oni však od malička učia deti nerečniť a sústrediť sa na hru. Inak, toto bolo u detí ešte silnejšie vo Francúzsku. A vlastne v mnohých európskych krajinách. A vynadať rozhodcovi za to, že mi dal červenú kartu ? To som netušil, že sa toho v pingpongu dožijem. Mňa pani Kirchhoffová učila, že rozhodca má vždy pravdu, pre mňa bol svätý. Nehovorím, že som s nimi nikdy nediskutoval, ale vždy som len prípadne slušne skúsil zmeniť jeho názor. Aj tak som sa čoskoro naučil, že ani to väčšinou nemá veľký zmysel. A rakety som hádzal iba na tréningu (dúfam, že to Samko nebude čítať :-) ).
Čo s tým ?
Začnime každý od seba. A pôsobme na seba aj navzájom. My sme to v družstve minulý rok zvládli (až na jeden úlet s červenou kartou) a teraz po prvom kole už tiež aj budúci pán doktor sľúbil, že na orgány už bude používať len latinské výrazy. Vždy sa hovorilo, že pinčes je športom inteligentov. Ak sa budeme správať ako futbalisti, nebudeme mať ich divácke návštevy.
A kde nepomôže prevencia, musí nastúpiť represia. Prehliadanie tohto javu znamená, že sa stáva bežným prejavom. V Čechách si hráč počas sezóny zbiera žlté karty zo všetkých súťaží a turnajov a tieto sú aj vypísané na internete. Takže prvý efekt je, že každý môže vidieť, kto sú „zlí muži“. A po dosiahnutí určitého počtu kariet príde pokuta, po dosiahnutí ďalšej hranice by mohol byť jeden zápas stop. Po červenej karte pokuta automaticky. Verím, že časom by sa bilancia kariet zlepšovala. A keď nie, tak aspoň rozpočet zväzu. Alebo by nazbierané peniaze mohli byť využité na cenu fair play najslušnejšiemu mužstvu. Námet pre zmenu disciplinárneho poriadku.

6.Divácka kulisa
Problém nášho športu všeobecne. Ale v Čechách sa niektorým klubom podarilo prilákať pekné počty divákov. Je to však kombinácia vysokej hernej úrovne, osobností a práce klubov v tejto oblasti. Ukážkový príklad marketingu okolo klubu v Havl. Brode je niečo, čo u nás ťažko replikovať. Ale čo ma prekvapuje, že ani kluby, kde sa pracuje s mládežou, deti nedokážu výrazne pritiahnuť na zápasy ich dospelých spoluhráčov. Je jasné, že počet divákov závisí od toho, aké má ten ktorý klub zázemie. Toto však tiež dokážu u susedov nejako lepšie. Asi kombinácia viac faktorov – profesionálna a kultúrna atmosféra, aktívna práca klubov s členmi a fanúšikmi a určitá súdržnosť ľudí v klube (tiež ovplyvnená aktivitou klubu).
Ľudia, ak ste boli spokojní so zápasom, ktorý ste videli, povedzte to priateľom a skúste ich prilákať. Za hráčov sľubujeme, že budeme hrať ešte lepšie, bojovať o dušu a aj nadávať kvôli vám prestaneme. Bude väčšia zábava, keď nás bude všetkých viac.

7.V čom sme lepší
Aby som zase nepísal len negatívne – zamyslel som sa aj nad pozitívami, ktoré naša súťaž má. Všeobecne vládne priateľská atmosféra a tlak na výsledky je menší ako v zahraničí. Aspoň my sme sa vždy stretli s kamarátskym prístupom. Verím, že to tak je však aj medzi ostatnými družstvami navzájom. Dokážeme byť kamarátmi a navzájom sa pobaviť pred zápasom aj po ňom. Po zápase sa komunikácia neobmedzí na „dovidenia/čaute“, ale dokážeme si sadnúť a o zápase podebatovať, niekedy aj spolu zájsť na obed/večeru. A tak by to malo ostať. A počas zápasu si nič nedarujme, ale športovo.
Ďalším pozitívom je herný systém – je výborne prispôsobený rozdielom vo výkonnosti. Rozdelenie na prvú a druhú polovicu je veľmi dobré a po ňom sú zápasy už oveľa vyrovnanejšie. S malou výhradou uvedenou v druhom bode hore. Tiež môže byť trochu nefér, že niekto má výhodu pred rozdelením hraním viacerých zápasov doma, prípadne zápas s konkurentom o umiestnenie v domácom prostredí. Ale pokiaľ je to určené transparentným losovaním, tak sa jeden rok pritrafí tak a druhý zas naopak. Jeden návrh predsa – play off o titul. Hrať na jeden zápas je veľkým skreslením dlhodobého úsilia družstiev. Ak niekto celú sezónu makal a dosiahol výsledky, aj tak sa o jeho úspechu/neúspechu rozhodne v jednom zápase. Som zvedavý na tohtoročný predpokladaný súboj Holíč-Vydrany.

To už som naznačil, koho vidím za favoritov na titul tento rok. Tak sa poďme pozrieť na vyhliadky jednotlivých družstiev, ako ich vidím ja. Prvé pozitívne konštatovanie – súťaž by mala mať väčší náboj, na každé umiestnenie je viac adeptov. Vytvárajú sa mi skupinky družstiev približne rovnakej úrovne. O titul Holíč vs Vydrany, o tretie miesto Čadca vs Feromax, o prvú šestku ešte Rača, Galanta, Ružomberok a Bystričany, pričom každý z nich môže zdolať aj tých dvoch vyššie. Ďalej Rožňava, ktorá s Maťom Gumáňom môže byť tiež nebezpečná pre tú skupinu nad ňou. Kysucké Nové Mesto by malo byť zhruba na úrovni Rožňavy, tiež s potenciálom uchmatnúť body lepším. O záchranu Ľubovňa a Pezinok, budú sa snažiť preskočiť jedného z tých vyššie. Avšak, bude to ťažké.

Holíč – suverén minulej sezóny v podstate udržal káder pokope. Príchod Sama Novotu vidím skôr ako posilnenie, verím, že v družstve bojujúcom o titul a znovu s radami od Jara Truksu, povyrastie a bude podávať stabilnejšie výkony ako minulý rok. Kým minulý rok vyhral Holíč titul bez odporu (a bolo na škodu, ako sa v play off všetci sústredili na boj o druhé a tretie miesto a Holíču nevzdorovali), tento rok sa môžeme tešiť na bitku s Vydranmi. Pre mňa bez favorita, možno máličko v prospech Holíča. Rozdiel môže byť Martin Hanák ako najlepší hráč ligy a zlepšenie Sama Novotu. A trénovanosť hráčov.
Riziká – v príprave nehral v najlepšej forme Martin Hanák. Nesmie sa uspokojiť s pre neho pohodlnou súťažou na Slovensku, tento rok bude na neho väčší tlak ako v minulom. Plus niekedy necitlivé manažovanie šéfa klubu, najmä v kritických situáciach.

Vydrany – po niekoľkých rokoch záchranárskych prácí sa rozdohli zaútočiť na titul. Tím na to majú a fanúškovia v tomto regióne si to zaslúžia. Výborné oživenie. Akékoľvek horšie ako druhé miesto by bolo neúspechom (rovnako ako u Holíča). Obrovské množstvo talentu sústredené v tomto družstve, ale v niektorých športoch by už mali svoju váhovú kategóriu. Zaváži talent alebo trénovanosť ? Bude to stačiť na titul ?
Riziká – ak vypadne niektorý hráč, lavička nedokáže v boji o titul zaskočiť. V tomto smere sú rizikom zdravotné problémy Maťa Greža v minulosti. Neprajem nič zlé, dúfam, že jeho telo zvládne záťaž boja o majstra Slovenska, Je stále výborný hráč, ale po fyzickej stránke je to iné, ako hrať v pohode prvú ligu. A tiež stabilita Zola – bude musieť vydržať poctivo trénovať celý rok, čo v poslednej dobe z rôznych dôvodov nebolo pravidlom.

Čadca – predpokladám, že cieľom je obhájiť tretiu priečku z minulej sezóny. Sympatické mužstvo stabilne tvorené z vlastných odchovancov. Aj vďaka tomu dokáže udržať tím pokope. Tradične si uhrá to svoje a bude v popredí tabuľky.
Riziká – udržať motiváciu na pingpong a venovať mu stále dostatok času popri ďalších prioritách. U starších hráčov aj u Maja Majáka. Ten je stále vo veku, kedy by sa mal zlepšovať, ale škola hrá svoju rolu. Aj tradičný postupný pokles motivácie po skončení mládežníckych kategórií. Náznaky boli už minulý rok.

Feromax – minuloročné piate miesto sa nám tento rok máli. Chceli by sme medailu, uvidíme, či sa to podarí. Družstvo je posilnené, keďže minulý rok Maťo Palček prakticky nemohol hrať. A už to vidieť, so mnou v zostave by sme s Račou hrali oveľa ťažšie (okrem Holíča jediný tím, s ktorým sme minulý rok nebodovali). Vhodné zloženie družstva – vekové aj typové. Môžeme miešať zostavu podľa potreby. A Ingo, na ktorom tentokrát nebude ťarcha záchrany družstva a môže hrať bez stresu. Pozitívom je aj šéf klubu, ktorý je fanatik, ale nijako na hráčov netlačí. Na najlepších to stačiť nebude, ale Čadcu chceme ponaháňať.
Riziká – kto bude mať väčšie bruško – Mišo alebo ja (zatiaľ sa držím, po januárovom zápase v Pezinku som sa na seba nahneval a rozhodol sa schudnúť a trénovať; zatiaľ sa darí len to prvé) ? Stihneme aspoň nejaký tréning z času na čas ?

Rača – po rokoch boja o medaily to bude tento rok ťažké. To už naznačilo prvé kolo. Tomáš s Ježkom musia urobiť viac, bude to ležať na ich pleciach. Tiborove body (napriek veľmi sympatickému výkonu proti nám) budú proti silným družstvám len niečo navyše. Hoci, pri takomto prístupe sa bude zlepšovať. Vidím to na boj o prvú šestku, či sa podarí, je 50:50. Myslím, že skôr áno. Aj Tibi príjemne prekvapí v niektorých dôležitých momentoch.
Riziká - je to najmä na Ježkových pleciach. Hoci v posledných dvoch rokoch často ukázal svoje kvality, zatiaľ sa ako líder neukazuje. A musí znovu začať poriadne trénovať, aj on, aj Tomáš. Zatiaľ mám skôr pocit postupného poklesu výkonnosti.

Galanta – bezo zmeny v družstve a v ambíciach. Či to aj tento rok vystačí na prvú šestku, uvidíme. Závisí aj od vylosovania, či budú mať domáce prostredie v rozhodujúcich zápasoch. A tiež, akým lídrom bude Andrej Slováčik, a to hlavne v prístupe. Ak bude trénovať a trochu sa zlepší, môže sa to podariť. Jožko je devíza, ktorá môže smerovanie lode udržať, príklad v tréningoch aj zápasoch. A tiež súdržnosť v galantskom klube. Toto treba udržať a budú dobré časy.
Riziká – tu mám viac otáznikov. O Andrejovi som už písal – chlape, pracuj na sebe ešte trošku, máš nesmierny dar v ruke. Bálint – nájde ešte motiváciu a odolnosť urobiť krôčik vpred ? A s Davidom Wiltschkom za pätami. Citlivé pracovanie so zostavou bude v tomto smere veľmi dôležité.

Bystričany – po minulom roku ďalší sympatický nováčik s potenciálom na prekvapenie roka. Minulý rok Feromax ako nováčik skončil piaty, budú Bystričany aspoň tak isto ? Pri súčasnej výkonnosti Valentina by mohli. To je však aj najväčšie riziko tímu, či vydrží. A či to s ním vydržia . Držím palce, už snáď postupne dospieva. Kúpa Valentína je ako keď kúpite granát – môže vám zachrániť život, ale v rukách vám buchne len raz. Z tohto pohľadu je výborné, že má okolo seba Peťa a Sašu, lepšie sa mu po ľudskej stránke nemohlo stať. Valentin, počúvaj ich a nechaj sa niekedy usmerniť.
Riziká – už som povedal dosť.

Ružomberok – obávam sa, že odchod Jožka Kovalíka je oslabením, napriek získanej posile. Minulý rok hral ozaj výborne a jeho výkony boli stabilné. A práve stabilita výkonov sa mi zdá problém u Filipa. Popri snahe Dalibora postupne sa sťahovať zo zostavy a zapracovať Andreja Kaššaya môže byť prvá šestka tento rok opäť nedosiahnutá. Je na Mišovi, či prevezme pozíciu lídra. Má na to.
Riziká – dokáže Mišov prístup a bojovnosť strhnúť Filipa alebo to bude naopak ? Udrží si Dalibor ešte výkonnosť napriek jasným trénerským prioritám ? Alebo sa chytí Andrej ?

Rožňava – s Pezinkom družstvá, ktoré sa najviac oslabili. Ešteže aspoň udržali Maťa Gumáňa, ten je pre nich kľúčom k záchrane. Uvidíme, ako sa chytí Ľubo Leitner. Pre mňa patril do A družstva už predtým, ale niekoľko rokov v prvej lige môže mať negatívny dopad na výkonnosť, rozdiel v súťažiach je u tej východnej obrovský.
Riziká – ak nevypadne z akýchkoľvek dôvodov líder družstva, môže byť v pokojných vodách, bez starostí o záchranu.

Kysucké Nové Mesto – ďalší nováčik, najprv som u nich čakal ťažký boj o záchranu. Pomohlo im oslabenie Pezinka a výrazný nárast sebavedomia a výkonnosti u Saša Valúcha. Ale sám na viac ako záchranu stačiť nemôže. Aj to sa musia pridať aj ďalší hráči. Extraliga je už iná súťaž, to už som napísal.
Riziká – Robo bude musieť trénovať, vysoké sebavedomie nestačí. A prípadný výpadok kohokoľvek zo zostavy nemá kto nahradiť.

Ľubovňa – sympatický tím, budú zas bojovať o udržanie svojim nenápadným spôsobom. Uvidíme, či sa im to podarí, ale tento rok to bude ťažké. Už minulý rok ich zachránil pád Nitry. Pomohlo oslabenie Pezinka, budú však musieť preskočiť ten a ešte jedno družstvo. Stano Guman naznačil smer, musia sa chytiť všetci. Na druhej strane družstvo, ktoré vie odhadnúť svoju silu. Budú bojovať a skúsia sa udržať, ak sa to však nepodarí, svet sa nezrúti. Toto družstvo je pre mňa prisilné na prvú ligu, takže ak by aj vypadlo, o rok môže byť späť (kedysi tak Ruskov pendloval medzi 1.slovenskou a federálnou ligou).
Riziká – žiadne špeciálne. Chlapci sú v pohode a skúsia si to uhrať.

Pezinok – najväčšie oslabenie oproti minulému roku, z druhého miesta záchranárske práce. Je to škoda, ale realita. Šancu dostanú mladí. Zápis Robina Hodála na súpisku ma potešil, ale či bude hrať a akú bude mať výkonnosť po pauze si počkajme. Peťo Krkoška má už iné priority, Vlado Poliaček hral slabšie už v nižšej súťaži a Robino dlhšie nehral. K tomu David Jakubec, ktorý, napriek svojmu zlepšeniu, skáče z druhej ligy do extraligy. Na neho sa veľa naložiť ešte nedá, ale môže príjemne prekvapiť. Či to skúsenosť dokáže uhrať, si netrúfam povedať. Súboj s Ľubovňou alebo Valúchovcami bude zaujímavý.
Riziká – napriek známym menám v kádri väčšie ako u Ľubovne. Napriek tomu, ak vypadnú tiež z toho klub tragédiu nebude robiť.

A moje tipy ?
Súboj o prvé miesto – Holíč.
Súboj o tretie miesto – Feromax (to je skôr prianie)
Prvá šestka – Rača, Bystričany
Záchrana – K.N.Mesto, Rožňava
Ale najkrajšie na pingpongu je, že môže byť všetko úplne inak.

Na záver – bez ohľadu na výsledky, ak sa podarí súťaž aspoň trochu posunúť v bodoch uvedených hore, bude to výhra. A zlepšenie pre nás všetkých. Nič to nestojí, skúsme len každý od seba, zmeniť trochu svoje správanie.

Prajem všetkým peknú sezónu
Braňo (18.10.2014 06:29)
outline Prieskum - hodnotenie činnosti komisii VV SSTZ

Dobrý večer všetkým.
Kedze odkaz v diskusnom fore sa dostava prec z dohladu (co znamena, ze ludia diskutuju), skopiroval som ho aj s mojim uvodnym prispevkom sem :

”Pripravil som jednu novinku - nový Výkonný výbor funguje už vyše roka. Keď nastupoval, očakávali sa významné zmeny, na zvrátenie pádu, v ktorom sa úroveň pingpongu na Slovensku ocitla. Rok je dostatočný čas na obzretie sa, ako sa zmeny darí zavádzať. Skúsme to urobiť bez emócií, aby zrkadlo bolo čo najpravdivejšie. Pripravil som krátky prieskum (asi na 4 a pol minúty), ak máte záujem prispieť svojim hodnotením, kliknite na link https://www.surveymonkey.com/s/BHBN5M2 Prieskum je anonymný. Nechám otvorený do konca septembra, potom poskytnem spätnú väzbu VV a zverejním výsledky.”

Prispejte aj vy svojim nazorom, nech je prieskum co najreprezentativnejsi.

Pekny vecer
Brano (18.09.2014 19:35)
outline Hodnotenie MEJ, ako by ste ho asi nečakali

Prázdniny prešli, nová sezóna sa začína a mnohí sa, celkom logicky, pýtajú na zhodnotenie minulej sezóny. Pre mládež aj jej vrcholu na majstrovstvách Európy. Veď kedy by sme sa mali zamýšľať, čo sme dosiahli a čo chceme robiť nasledujúci rok, keď nie teraz. Navyše, cez prázdniny bol na takéto aktivity čas a keď sa rozbehne nová sezóna, bude už neskoro.

Tento príspevok bude trochu filozofický (resp. metodický), avšak pokúsim sa na príklade súčasného stavu načrtnúť aj, ako by mal určitý systém rozvoja vyzerať. Niekto uvidí v príspevku opäť kritiku (možno až radikálny názor), niekto zas Braňove hlúposti, ja však chcem byť hlavne konštruktívny a ak si niekto z toho niečo zoberie a pomôže mu to aspoň trochu sa posunúť, tak budem rád.

Na začiatok základné vyjasnenie – tento šport robíme všetci pre radosť a je mimoriadne dôležité, aby na prvom mieste aj u detí bola radosť z hry. Toto je bez debaty a akékoľvek ďalšie procesy okolo nesmú byť na úkor tejto základnej premisy. Avšak, keď sa dostanú do určitého veku a na určitú úroveň, treba ich začať určitým spôsobom profesionalizovať. Ak chceme, aby sme boli konkurencieschopní s inými krajinami, musíme to robiť aspoň tak dobre ako oni. Kým v minulosti rozhodovala kombinácia talent a tréningové úsilie (resp. množstvo poctivo odtrénovaných hodín), dnes vedia aj v zahraničí vybrať tých najtalentovanejších a dať im možnosti tréningu. V čase, keď začínajú rozhodovať detaily, my sme ostali v našom starom svete a dokonca sme ustúpili aj od tohto (naši dnešní reprezentanti ani zďaleka netrénejú toľko a tak intenzívne, ako to robili ich dnešní tréneri). Dnes však začínajú popri vyššie uvedenom základe rozhodovať iné veci – ako kto dokáže proces zlešovania riadiť a dokáže účinne pracovať s jednotlivými hráčmi/hráčkami na ich individuálnom zlepšovaní. Pozor, keď hovorím o jednotlivých hráčoch a hráčkach, nehovorím o ich (alebo len o ich) práci v kluboch. Hovorím o systéme – systéme zlepšovania, ktorý bude nastavený ako riadený systém a dokáže popri tom zachytiť od určitého veku (úrovne) individuálne potreby hráčov. Navyše, systému, ktorý bude zameraný na zlepšovanie na všetkých úrovniach – kde sa budú všetky úrovne zaoberať tým, ako zlepšiť svoju činnosť – vedenie, samotní tréneri a jednotliví hráči, všetci v rámci vopred stanovených procesov zlepšovania.

Viacerých odradil od ďalšieho čítania už tento úvod a povedali si, čo za bláboly to sú, kto takéto niečo robí. Perfektne prepracované to majú tí najlepší – Číňania, ale niektoré prvky som videl napríklad aj u Rakušanov, aby sme nešli ďaleko. Na druhej strane, prečo nebyť lepší ako konkurencia, ak to v pingpongu ešte veľa krajín nerobí ? Sú športy, v ktorých to už plne funguje, najmä v americkom prostredí. Pred nejakou dobou som sa začal zamýšľať nad prenesením procesov rozvoja z profesionálneho prostredia (v niektorých veľkých firmách fungujú veľmi dobre) do vrcholového športu. Podnetom mi boli niektoré aktivity, ktoré som videl v Rakúsku a uvedomil som si, že presne kopírujú to, čo robíme vo firme. Potom už je to len o tom, zamyslieť sa, ako tieto firemné procesy preniesť, čo by mohlo ako fungovať. Všetko sa dá krásne preniesť – či je to stanovenie cieľov, plánovanie, priebežné hodnotenie (kontroling :-) , v niektorom z mojich skorších príspevkov tento rok som sa pýtal, či sa počas sezóny nikto nezaujíma, ako na tom reprezentácia stojí), vyhodnotenie a opatrenia. Alebo individuálne plány rozvoja, ich priebežné prehodnocovanie a stanovenie priorít, rôzne spôsoby individuálneho hodnotenia a kaučovania rozvoja. Keď som sa pohrabal na internete, zistil som, že na západe už tieto veci fungujú a (minimálne na americkom kontinente) existujú dokonca konzultačné firmy, ktoré pomáhajú takýto systém nastaviť. A v neposlednom rade, existujú v pingpongovom svete profesionáli, sú to tréneri (nie veľa takých, ktorí sa pingpongom živia, ale sú). Minimálne oni by mali mať snahu zlepšovať sa a víziu byť najlepší. Ako hráči sa o to snažili, pracujú na sebe aj ako tréneri ? A v úplne neposlednom rade - pre našu mládež to bude prinajmenšom užitočné do života.

Ešte na koniec teoretizovania – od dcéry som dostal na Vianoce knižku Psychika kouča (s podtitulom Riadiť športový úspech). Je to popísané na základe skúseností 21 špičkových francúzskych trénerov v rôznych športoch. Za týmito trénermi stojí vyše dvesto titulov z majstrovstiev sveta a olympiády. V úvode knižky sa autor zaoberá rozdielom medzi trénerom, koučom a športovým manažérom. Pojmy, v ktorých som nikdy nevidel rozdiel a bola to pre mňa len otázka modernej terminológie, prípadne zemepisných zvyklostí. Nie je to tak, na tie novšie pojmy sa neprechádzalo iba preto, že je to moderné, ale postupným rozvojom činností, ktoré tento riadi. Tréner učí rozvoj zručností svojho zverenca v oblasti svojej špecializácie, tam kde je excelentný po technickej a taktickej stránke, toto odovzdáva ďalej a pracuje hlavne intuitívne, na základe svojich skúseností. Kouč je funkcia v širšom rozsahu, s kompletnejším rozsahom, vrátane určitého psychologického pôsobenia na zverenca. Manažér však rieši rozvoj komplexne ako určitý proces zlepšovania, po všetkých stránkach (to neznamená, že musí byť na všetko expert, ale proces riadi) – stanovuje ciele, vyhodnocuje, koordinuje. Na ktorom stupni sa nachádzame my ?

Ale späť do reality našej doby. Predpokladám, že budúci týždeň predložia tréneri na Výkonnom výbore svoje hodnotenia za jednotlivé kategórie. Pevne verím, že ich následne zverejnia, aby sa prípadní záujemcovia mohli pozrieť, čo sme chceli dosiahnuť (ak aj nejaké ciele boli stanovené, tak komunikované neboli) a čo sa nám podarilo. Pravdupovediac, akokoľvek dobré bude toto vyhodnotenie, jeho pridaná hodnota je takmer nulová. Prečo ? Pokúsim sa vysvetliť, prečo takýto radikálne vyzerajúci postoj.

1.Systém trvalého rozvoja. Akékoľvek hodnotenie má význam ak je zasadené do určitého systému. Inak to bude iba slohové cvičenie, ktoré je jednorazovou akciou a splnením si určitej úlohy, jeho praktický význam je však nulový. Nikto sa ním ďalej nebude zaoberať a hodnotenie sa nepremietne do zmysluplných akcií pre nasledujúce obdobie. Ak sa aj pri diskusii o hodnotení niektoré akcie spomenú, ako sú premietnuté do činnosti v ďalšiom období ? A ako sú kontrolované ? Ten systém by mal byť nastavený tak, že na začiatku sezóny sú stanovené ciele, ktoré sú výsledkom diskusie VV a reprezentačných trénerov, mali by byť dostatočne ambiciózne a motivujúce (a mať všetky princípy, ktoré správne stanovené ciele majú mať). S týmito sa stotožnia jednotlivé reprezentačné družstvá, aby aj hráči mali cieľ, na ktorom budú celý rok pracovať (plus individuálne ciele, ktoré z nich vyplývajú). Tieto ciele sú rozpracované na čiastkové aktivity na určité obdobia a tieto sa pravidelne vyhodnocujú (medzi VV a trénermi, resp trénermi a hráčmi), čo umožní reagovať na potrebné zmeny. Na konci sezóny sa hodnotia ciele a závery hodnotenia sa prenášajú do nasledujúcej sezóny (Číňania majú takéto zhodnotenie a plánovanie trvajúce niekoľko dní, v ešte oveľa širšom rozsahu vrátane napr. hodnotenia nových trendov v pingpongu). Obyčajná profesionálna práca, ale systém musí byť nastavený zhora, zabehnutý a kontrolovaný (podporovaný).
2.Cieľ hodnotenia. Zatiaľ mi uniká cieľ hodnotenia, ktoré z vrcholných akcií tréneri pripravujú. Hodnotenie sa prejedná vo VV a hotovo. V tom lepšom prípade si niektorý tréner pri jeho písaní pomyslí – toto som mohol urobiť inak, lepšie. Ale to len v tom lepšom prípade, nie je to automatické, lebo ho pri hodnotení nikto nežiadal, aby sa zamýšľal, čo boli najdôležitejšie pozitívne veci, ktoré sa mu podarili a ktoré veci mal urobiť inak (lepšie), čo boli kritické faktory pre výsledok a čo s tým ďalej. Takisto by sa VV mal pýtať, čo mohol urobiť lepšie, prípadne na podnety od trénerov ku svojej účasti na plnení cieľov. Nehovorím, že takáto diskusia vôbec neprebehne, ale to hodnotenie musí mať určitú štruktúru, ktorá je takto cielená a byť osadené do určitého systému (viď vyššie). Tradičné popísanie toho, ako sme hrali a aká bola úspešnosť jednotlivých hráčov s nejakým malým súhrnom je niečo, čo si vie každý člen VV vyčítať z internetu v prípade záujmu. A určite sa VV nikdy trénerov neopýtal, či hodnotenia dostali aj jednotliví hráči.
3.Individuálne hodnotenia. Pokiaľ som sa pýtal vyššie, aký je cieľ takého hodnotenia, tak ten najdôležitejší element nám uniká úplne – kto sa zaoberá jednotlivými hráčmi ? Kedy dostanú podrobné hodnotenie svojho výkonu oni sami ? Ako majú vedieť, na čom majú pracovať ? Veď práve na ich zlepšovanie je zamerané celé úsilie. A pritom u nás po turnaji (ani tom najdôležitejšom v celej sezóne) nedostanú od trénera žiadnu spätnú väzbu ku svojmu výkonu (neviem, či niektorí dostávajú, ale Samo také nikdy nedostal; Natalka svojho času také zažila, keď bola trénerka Viktoria Lučenko, tá bola jediná, u koho som to za tie roky zažil; TU MUSÍM DOPLNIŤ SVOJ POVODNÝ PRÍSPEVOK - dostal som spätnú väzbu, že jeden z reprezentačných trénerov toto po MEJ urobil - Dalibor Jahoda; palec hore a príklad pre ďalších pre nasledovanie). Ako majú vedieť, či sa zlepšili napríklad v oblastiach, ktoré mali predtým dohodnuté, že na týchto majú pracovať ? A ako to majú vedieť ich kluboví tréneri ? Keď som sa na začiatku sezóny snažil sám vyvinúť aktivitu týmto smerom a pýtal som sa trénera na spätnú väzbu po prvom turnaji, tá bola asi taká – hral dobre, v týchto zápasoch to bolo slabšie, ale súperi boli silní. Po ďalších turnajoch som sa už nesnažil a z druhej strany nič neprišlo. Pritom toto je v zahraničí samozrejmosťou, dokonca niektorí tréneri si robia s hráčmi zhrnutie každý večer po skončení hracieho dňa, aby hráči vedeli niektoré veci vylepšiť pre nasledujúci deň. Ďalšia vec je učiť hráčov svoj výkon analyzovať sami, tak si najlepšie zapamätajú, na čo sa nasledujúci deň (obdobie, turnaj) sústrediť. Ale spätnú väzbu od trénera musia dostať aj tak, tá je nevyhnutná. My sme na to (doma) mali dohodnutú určitú štruktúru a Samovi to pomáhalo vidieť veci, na ktoré sa musí sústrediť (ako sa mu to darilo, je iná story).

Niektorí ľudia argumentujú, že na rozvoj nie sú peniaze a môžeme robiť iba to, čo nám financie dovolia. Pýtam sa však – koľko nás budú stáť aktivity popísané vyššie ? Pár hodín práce na príprave systému, trochu času navyše zo strany trénerov a hráčov, ale potom len poctivá robota a prístup cielený na zlepšovanie našich detí. A trochu viac spolupráce medzi repre trénerom a klubovým trénerom (čo je vždy len na dobro veci). Osobne to vidím ako úlohu komisie rozvoja (veď sa jedná o systém rozvoja) a metodickej komisie (je tam aj trochu metodiky ako by mali fungovať tréneri (kouči? manažéri ? :-) ). V hrubých rysoch už popísané vyššie, so skúsenosťami ďalších ľudí by vedeli komisie zmysluplný systém pripraviť do detailov (až po štruktúru, ako majú ciele, plány, hodnotenia vyzerať) a implementovať. Rád sa o niektoré detaily podelím, niektoré z týchto vecí sme už do našich individuálnych aktivít zaužívali. Potom je to už len o poctivej exekúcii.

Tu som len popísal jednu časť systému, týkajúcu sa mládežníckych reprezentácií. To nie sú jediné zmeny, ktoré sú potrebné, začal som len zhora a na aktuálnu tému. Systém rozvoja (aj keď inak zameraný) treba aj u menších vekových kategórií, lebo keď prídu hráči do reprezentácie s tak výraznými handicapmi, ako sa to niekedy stáva, ich zlepšovanie má značné limity. To je však o inom systéme, sú rôzne modely (stačí pozrieť do Čiech, inak je to v Rakäsku).

Ale v prvom rade je to o nastavení kultúry zameranej na rozvoj a zlepšovanie namiesto jednoduchej operatívy a držania stavu, v ktorom sa nachádzame. Zmeny sú nevyhnutné !!!

Všetkým prajem úspešnú novú sezónu, veľa radosti z výhier a čo najmenej napísaných zápasov 
Brano (17.09.2014 08:35)
outline Naše posledné dva dni v súťaži

Dlhý večerný program v piatok a sobotňajšie ranné balenie „švestek“ mi znemožnili včera pridať nové postrehy a tak naraz za dva dni. Tie aj znamenali koniec nášho účinkovania na tohtoročných majstrovstvách. Domov sa vraciame opäť bez medailí, naše želiezka sme počas tých dvoch dní na vzácnejší kov nepretavili. Aj keď Sašove umiestnenie v 16-ke je určite dobrý výsledok.

Už napovedám, že z troch juniorov sa podarilo jednému zostať v súťaži až do soboty. Ostatní odpadali postupne, v každom kole ostal stáť jeden. Ako štyria mušketieri na ceste do Anglicka sa postupne zastavovali, aby jeden došiel (takmer) do cieľa. Chcelo to aspoň o dvoch hráčov viac... Takže v piatok sme najprv stratili Inga, ktorý prehral hladko s nepríjemným Rusom Černovom. Z našich bol jediný nasadený, ale dostal najťažšieho súpera v 64-ke. Hoci som mal pred zápasom dobrý pocit z jeho stúpajúcej formy, tento zápas nezvládol. Príliš veľká kŕčovitosť zapríčinila slabý tlak z jeho strany a súper hrajúci z rukou hore mu pohodlne prechádzal a neustále ho pretlačil vo výmenách. K tomu sa pridružilo priveľa chýb, čo vyvrcholilo v treťom sete za stavu 10:9 pre Inga, kedy pokazil vypracovanú loptu a taký smeč nad sitom, ktorý sa pokaziť nedal. Je zlé, že Ingo niekedy kvôli nervozite upadne do stavu, kedy je takmer úplne zablokovaný a zdanlivo stratí aj akúkoľvek bojovnosť. Inokedy behá, kričí, povzbudzuje sa (už som písal ako trhal Srba v družstvách) a zrazu upadne do úplne opačného módu. Toto bol, bohužiaľ, ten prípad. A práve tu malo pomôcť to kričanie, povzbudzovanie sa, rozprávanie samého so sebou, aby nervozitu striasol. Samo vyhral 4:3 po boji s Rumunom Costeom, kedy výborne zvládol a jednoznačne vyhral siedmy set, čo nebolo také ľahké po nepremenených mečboloch v predchádzajúcom (už klasicky zakončenom pokazeným servisom). Samo si výborne išiel za svoji cieľom a, napriek dobrej hre Rumuna s obojstranne tvrdým topspinom, dodržiaval taktiku a dokázal sa presadzovať. Oproti Ingovi bol diametrálne odlišný najmä v prejave bojovnosti. Zakričal si, zašotoval. Tým sa povzbudí (možno niekedy až príliš) aj ventiluje stres. Sašo vyhral tiež 4:3 nad nepríjemným Švajčiarom Weberom. Podchvíľou to s ním nevyzeralo dobre, najmä kvôli prílišnej pasivite v hre. Cúval od stola a nechával hrať súpera a on nemal vôbec problém bodovať. Vo chvíľach, kedy prišiel bližšie k stolu a začal byť sám aktívny, bol jasne lepší. Našťastie sa včas zbadal a zaradil vyššie obrátky v závere zápasu a prešiel ďalej.

Sama čakal mladý Srb Marinkovič, ktorý prekvapujúco ale jasne vyradil maďarskú dvojku Ecsekiho a Saša Nemec Ort, ďalší hráč Top 10 na zdolanie. Saša som nevidel (hrali naraz), tak len sprostredkovane, od neho a trénera. Prvé dva sety nastúpil výborne koncentrovaný a Nemca tlačil. Ujal sa vedenia 2:0, no potom začal rečniť. Nemec zápas otáčal a viedol 3:2. Vo štvrtom sete v koncovke zahral Sašo niekoľko vynikajúcich výmien a vyhral. V piatom viedol 8:5, Nemec vyrovnal, no potom sa posr... Doslova sa mu triasla ruka. Dva zlé príjmy, Sašove zakončenia a za stavu 10:8 chyba na svojom backhandovom servise. Sašova štvrtá výhra nad hráčom Top 10 na majstrovstvách a osemfinálová istota. Samo s Marinkovičom vyhral v družstvách jasne, ale ten nastúpil oveľa koncentrovanejšie. V prvom sete bol lepší a jasne ho vyhral. Samo však dokázal rovnako odpovedať a vyhral druhý set. Srb mal vynikajúci backhand a veľmi záležalo koľko ho do neho Samo pustí. Keď sa sám tlačil (a vďaka dobrej krátkej hre sa mu to darilo), tak ho dokázal v prípade správneho umiestnenia odtlačiť od stola a bodovať. Vyhral tretí set (hoci prehrával 10:7) a začiatok štvrtého vyzeral tiež nádejne. Tam sa však Srbovi podarilo priebeh otočiť. Viedol 10:6, ale Samo mohutne doťahoval. Škoda, že za stavu 10:9 nevyužil šancu na vyrovnanie. Piaty set bol zlomový. Samo bol aktívnejší a celý čas viedol. Keď bolo 10:7, vyzeralo to, že to bude jasná záležitosť. Ten desiaty bod priešiel po peknej výmene, kde si vypracoval tlak a výborne Srba rozbehal. Ten rozbil ohrádku, tréner mu popri pomáhaní stavania stihol poradiť (rozhodcovia tentokrát na majstrovstvách nevideli veľa vecí, aj keď na ich obranu treba povedať, že v jeden deň rozhodovali až trinásť zápasov) a on sa ešte pozbieral. Za stavu 10:8 zvolil Samo dva nesprávne servisy a Srb dvakrát otvoril backhandom a zabodoval. Samo mal ešte setbol za stavu 12:11 a pripravenú loptu na záverečný úder. Tvrdý topsin, ale nesprávne umiestnený do backhandu (hoci Srb tam nestál), Srb reflexívne vložil ruku do strely a jeho blok lízol forehandovú hranu stola. To bol zlom, miesto vyhratého setu Samo prehral (tretí raz na turnaji ukončil set chybou na podaní) a psychická výhoda bola na Srbovej strane. Napriek tomu Samo začal ďalší set veľmi aktívne a vypracoval si tri body náskok, ktorý si udržiaval až do stavu 7:4. Tam zrazu prišiel zlom, Samo pokazil tri ľahšie lopty a to ho akoby zlomilo. Prehral na 7 a celý zápas 4:2. Veľká škoda tohto zápasu, výhra bola veľmi blízko a s ňou postup do 16-ky. Takto konečná medzi 32. Samo však takticky nehral stále správne a nechal súpera príliš často používať svoje silné zbrane (backhand, resp. forehand topspin). Snažil sa síce hrať na brucho, tam však Srb chodil backhandom a väčšinou s tým nemal problémy. Pokiaľ umiestnenie posunul trochu smerom na forehand (viac k lakťu, „na forehandovú stranu brucha“), tam bol súper veľmi citlivý, lebo už sa musel otáčať nohami. Alebo von zo stola do forehandu. Tiež sa ukázalo, že dvaja tréneri nemôžu kaučovať jedného hráča. Keď som videl, že Samo neumiestňuje lopty správne, neudržal som sa a snažil som sa mu zo trikrát ukázať, aby posunul umiestnenie smerom na lakeť (hoci tréneri majú striktný zákaz koučovať počas setu a dodržiavalo sa to, diváci mali na týchto majstrovstvách veľmi dobré možnosť byť blízko k stolu a mohli si robiť čo chceli). Toto však bolo v rozpore s trénerovým pokynom hrať hlboko do forehandu a Samo to navyše nie správne pochopil. Prvý krát som sa neudržal počas majstrovstiev a ešte aj efekt bol skôr negatívny ako pozitívny.

U dievčat Emka ráno nemala na druhú nasadenú šancu a jej púť sa skončila rýchlo v 64-ke. Zato Kuki odohrala ďalší výborný zápas, veľmi koncentrovaný a taktický výkon jej priniesol víťazstvo a postup medzi 32. V poslednom sete bola Chorvátka až zúfalá z jej hry a úplne odpadla. Ďalší výborný výkon, ešte vystupňovaný po predchádzajúcom kole. V 32-ke však už proti Nemke ďalšie zlepšenie neprišlo. Naopak, tento zápas Táňa nezvládla, po celý čas bola veľmi nervózna a negatívna. Bola z toho hladká prehra.

Po piatku teda jeden hráč ešte žil – na Saša čakal súboj v sobotnom osemfinále s Cassinom, ktorý ho zrušil v družstvách. Plus jedna štvorhra v 16-ke – kadeti Dano a Števo však nemali šancu proti víťazom súťaže družstiev Francúzom.

U Saša sme verili, že premení hladkú prehru z družstiev vo svoju výhodu, Cassin má niekedy tendenciu nastúpiť laxne. Toto však nebol ten prípad. Naopak, on bol od začiatku ten sústredenejší a ovládol prvý set a začiatok druhého. Tam však trochu poľavil a Sašo ho takmer otočil. Tam bola škoda, že sa mu nepodarilo premeniť setbol, bola by to veľká vzpruha. V treťom začal však odvážne a vypracoval si výrazný náskok, ktorý udržal do konca. Nasledujúce sety obaja stupňovali výkon. Cassin však bol skutočne vynikajúci, aj keď Sašo zahral výborný úder, dokázal vrátiť rovnako kvalitnú loptu. Výhra 4:1 znamenala stop a posledná francúzska nádej v súťaži ide suverénne ďalej (medzičasom už do semifinále). Treba ale povedať, že po tom, čo nemal za sebou zrovna najlepšiu sezónu (a tréneri sa na neho už dlhšie sťažovali, že prestal na sebe pracovať a zlajdačil sa), prišiel na majstrovstvá výborne pripravený (a znova schudnutý). V dvojhrách zatiaľ Francúzi nemôžu byť spokojní, iba jedného hráča v 16-ke nemali už veľmi dlho. Môj tip na víťaza, Akkuzu, vypadol už v druhom kole (čo bol jeho prvý zápas) s tureckou trojkou. Bol však zranený, dohromady ho dávali už na finále družstiev. K tomu priznal, že pri zdravotnej indisponovanosti tiež začal byť neistý a báť sa o výhru, čo ho nakoniec aj stálo postup. Prekvapením súťaže sú Švédi, traja vo štvrťfinále a dvaja v semifinále je vynikajúca bilancia, toto už dávno nemali. Naopak, nespokojnosť určite u Čechov a Maďarov, dvaja Česi ostali v 16-ke (mrzela ma najmä prehra Polanského so atypickým štýlom hrajúcim Švajčiarom Schmidom, kde postupne strácal trpezlivosť a disciplínu; ich európska jednička Reitspies prehral s výborne hrajúcim Rusom Jarušinom, ale celý turnaj podával skôr rozpačité výkony) a tiež iba jediný Maďar tam mal konečnú. Nemci prepadli úplne, nikto sa nedostal za 32-ku (aj vďaka Sašovi, ktorý zlikvidoval ich najväčšiu nádej).

Včera sa predsa hralo jedno slovenské finále – Števo a Dano sa stretli vo finále útechy. Pre chlapcov, ktorí sú na majstrovstvách prvýkrát, nech je to povzbudenie do budúcnosti. Popri tom dobrý výsledok vo štvorhre. Ale nesmie ich to uspokojiť, turnaj im ukázal aj ako veľa roboty ich čaká. Keď sa pozrieme, na akej úrovni dokázali hrať niektorí maličkí Švédi, Dáni, jeden Poliak narodený v 2002,a mnohí ďalší hráči, tak buď sa niečo zmení a zapneme na superplné obrátky, alebo ich nedobehneme, ani ak nám pôjdu oproti.

Toto už píšem z dovolenky, sediac na terase v prekrásnom Toskánsku, takže vyvrcholenie turnaja neuvidím. Už toho pingpongu však začínali mať všetci plné kecky a určite sa tešili domov. Je čas
krátko si vydýchnuť a potom sa pozrieť s chladnou hlavou späť na uplynulú sezónu, vyhodnotiť ju a pustiť sa do novej. Možno pridám aj ja pár myšlienok.

Pekný deň všetkým
Braňo (21.07.2014 07:26)
- 2 -

str: 1 2 3

( čítanosť: 16732 )